nedeľa, 18. júla 2010

PIKNICON 2010 - PART 1






















Pravdu povediac, nikto z nás netušil, ako prvý tohtoročný Piknicon vôbec dopadne - začal sa totiž zmätkom a stresmi. Klubová schôdzka v piatok večer dopadla miernym fiaskom, Zoliho Gergelyho návrh variť guláš neprešiel a Zoli nahnevaný a frustrovaný ani nešiel s nami po klube na pivo. Koniec koncov, klasicky nás na júlové DVD prišlo tak málo, že sa vlastne ani nemal kto s kým a o čom dohodnúť. Vedeli sme sa akurát dohodnúť ja s Ferom Procházkom a Jančim Czuczorom, že sa v sobotu okolo 14.00 stretneme pred domom mojich rodičov, vezmeme balíky s drevom (ktoré sme už v utorok poobede nachystali so Zolim) a odnesieme ich na piknikovisko. Čo bude ďalej necháme na osud.
No, aj to však bolo len tak o chlp. Ja som si síce hneď po obede nachystal všetky potrebné veci, ale potom som si ešte chcel na chvíľu hodiť šlofíka - a zaspal som ako drevo! Zobudila ma akási neznáma, tajomná sila tesne pred druhou. Vyskočil som na nohy a začal sa rýchlo baliť. V chvate som samozrejme pár vecí zabudol a musel som sa vrátiť, ale nakoniec sme sa s chalanmi stretli v dohodnutom termíne a na dohodnutom mieste.
Naložení balíkmi s drevom sme cestou na miesto akcie nahlas dumali, či Zoli vôbec na piknik príde, ale na náš úžas prišiel - dokonca tam bol prvý a s ním aj Jožko Hučka. A na môj podiv doniesol Zoli aj veci na guláš. Prosto, uplatnil heslo kapitána Taggarta z filmu Galaxyquest - nikdy sa nevzdávaj, nikdy nekapituluj! Zoli sa nevzdal a zvíťazil - keď už veci dovliekol, bolo by nelogické, aby ich vliekol domov. Sadli sme na bicykle, zašli ku mne domov pre kotlík a trojnožku, cestou sme ešte rýchlo dokúpili pár drobností, vrátili sa na piknikovisko a začali variť. Medzičasom sa naša partia rozrástla o ďalších, takže nás bola šťastná sedmička.
Každopádne, zistil som, že tá reklama na pivo Kelt je hovadina - žiadny chlap nedokáže uvariť guláš jednou rukou! My sme na ňom makali štyria a všetci sme potrebovali obe ruky. Nech mi ten pako, čo ten spot vymyslel ukáže, ako sa dá zemiak ošúpať jednou rukou!!! Nedá sa, a zvlášť ak si niekto zabudne nabrúsiť nožík, ako sa stalo mne.
Guláš sme varili systémom "kto čo dá". A nazbieralo sa toho doň pomerne dosť, takže bol celkom hustý a aj primerane pikantný. Pravda, nestáli sme pri kotlíku celý čas. Kým sa nám pochúťka varila, krátili sme si čas hrami. Jožko, Janči a Fero odložili karty a Jožko vytiahol pétangue. A keďže nás bolo akurát sedem, rozdelili sme sa na dve družstvá po troch plus jeden ako rozhodca. Janči, Fero a Ondro Sokola vytvorili družstvo Biele netopiere, Jožko Hučka, Evka Seková a ja zas družstvo Krvaví psi. Zoli fungoval ako rozhodca a zapisovateľ v jednej osobe. Krvaví psi však nie sú nadarmo elitná jednotka - zvíťazili aj tentoraz, aj keď pritom nevytiekla ani kvapka krvi.
To už bol guláš uvarený a začali sme jeho masovú konzumáciu. Na plný kotlík nás však bolo dosť málo. Našťastie na podvečer dorazili nejakí oneskorenci - Miloš a Judka Vojtekovci spolu s Lilkou (šteniatko yorkshira - viz fotky), Štefi Procházka s Ágikou Holubovou a nakoniec aj Belko Gottgeisel. Takže zo šťastnej sedmičky nás zrazu bol poctivý tucet. Krátko na to však Ondro Sokola odišiel, takže sme to uzatvárali ako futbalová jedenástka. Nakoniec sa nám podarilo guláš úspešne zlikvidovať. Akurát Belko pohrdol našou pohostinnosťou - ani ho neochutnal.
No a potom to už bola len klasika - lietalo frisbee ale aj guličky z airsoftovej pištole. Akurát sa občas stalo, že vietor nám zhodil pyramídku z pivových plechoviek skôr, ako sme stihli vystreliť. No čo, však sranda byť musí.
Piknicon číslo jedna bol teda viacmenej oddychový. S ničím sme to nepreháňali, väčšinu času sme trávili v chládku pod stromami (aj tam bolo 37 stupňov Celzia), na slnku sa dalo vydržať len najnutnejší čas. Večer to už bolo lepšie, horúčava povolila ale začali sa ozývať komáre, tak sme to zabalili a uzavreli tradične v pivárni Na kurtoch. Belko odviezol Jožka na stanicu, Janči so Zolim zapadli ešte do pizzerie a my ostatní sme sa pobrali domov. Už dávno mi večerná studená sprcha tak nechutila...
Tak, teraz som zvedavý, ako sa podarí druhý tohoročný Piknicon. Držte palce.

Žiadne komentáre: