utorok, 6. decembra 2011

FÉNIXCON 2011

hotel Slovan - tu sa to celé dialo
Zrkadlová sála
Kongresová sála
reštaurácia Bugatti
reštaurácia Stodola
o čom že to Rasťo Weber prednášal?
v Bugatti sa od rána šermovalo
Serjoža a Krtko si zatiaľ dávali raňajky
Šimon (vľavo) a Zdeno Rampas prednášali o zrodení fandomu
sú to starí fandomoví dinosauri
počúval ich aj Egon Čierny (s barličkou)
a Lubo "Dáreček" Záborský ich fotil
Honza Kantůrek
pán Křížek predstavil svoju ručnicu
Honzík prednášal o zrodení Zemeplochy
Františka Vrbenská - zrodenie mimozemšťanov
Juro Červenák (vpravo) krstil ďalšiu knihu
Jano "Aramon" Žižka
slovenským fanom bolo veselo - zľava Krtko, Šimon a Peťo Pavelko
Dáška Mehešová - kedysi nám rozmnožovala fanzin
Honza Pavlík ..
prednášal o zrodení Star Treku
o čom asi tak premýšľa Martinka Pilcerová?
zbierka zbraní pána Waschku
takto nejako sa učili bojovať už neandertálci
... no, len poď bližšie!
aj boj so sekerou je umenie
malá odbočka - Leo Medek
pri prednáške o zrode dobrodružnej literatúry mu vysmädlo
boj mečom - to je už niečo iné
Anetka "Riddick" Čižmáriková (v strede) je fajn kamoška
Saška Pavelková - určite má dobrého kaderníka
manžel Rasťo jej klasicky pomáhal - prednášali o zrode fantastického filmu
Riddick v hlbokom zadumaní
Ondro Herec - získal titul Pán upírov...ale nikto sa nesťažoval, že mu pije krv
Janka Jůzlová - v pozadí Lívia Hlavačková
prednášali o zrode bolesti - mučení
počúval som ich pozorne, aby som sa niečomu priučil
a pekne sa na ne aj pozerá - sú to krásne baby
Palko Martinický - chodí na každý FXC
Šaman nešetril úsmevmi
aj Jirkovi Procházkovi vysmädlo...
dvaja fénixconskí doktori - Jano Žižka a Lívia Hlavačková
Tomáš Nemec - šéfredaktor Pevnosti (vľavo) prestavil novú knižnú sériu - Kladivo na čaroděje
jedna z nemnohých masiek - Kométa
divadlo začína
otec Kupidus (sediaci) a jeho nepodarený syn Stupidus (vpravo)
a táto milá čertica to nakoniec vyhrala - potvorka
fotky s Luckou Bockovou patria medzi moje najobľúbenejšie
ale nevadí, ak sa medzi nás pridá
však sme kamaráti - jedna banda
Haninka Veselá - aj ona má dobrého kaderníka
tri grácie - zľava Saška Pavelková, Lulu Bocková a Martinka Pilcerová
Lulu je ozajstná sfelebrita
idú sa pasovať noví rytieri Rádu Fantasy
a to sú adepti na titul
Šimonovi nový kostým pristane, však?
meč tento rok získala žena
Martin Koutný zahajoval udeľovanie cien
ale samého ho to nebavilo, tak si zavolal asistentku - Lenku Kocábovú
krásne im to spolu pristalo
cenu CONAN som dostal úplne nečakane
chvíľu trvalo, kým som sa spamätal zo šoku
potešila ma
moja minúta slávy
Michael Bronec odovzdával novú cenu zvanú PAF!
Ondro Herec získal cenu FÉNIX - odovzdával Roman Hruška
Lenka a Martin ...
Pagi a Renátka - vyhrali súťaž masiek-párov
to nie sú mačičky - to sú poníky!
Haninka Veselá - vraj já jsem zombíí
netuším, kto sú tieto dve, ale tá vľavo....!
Lulu mala odovzdať cenu DRAK - nebolo komu
cena O poklad moravského sklepa je tiež nová
Vlado Ríša - šéfredaktor XB-1
Václava Molcarová - získala cenu PAF! aj cenu Daidalos
Jirko Procházka a nové autorky JFK
fajčiarsko-debatný kútik: zľava Leo Medek, Šimon, Peťo Pavelko, Mirko Párička a Aramon
prípravy na Althing Conan society - nosí sa občerstvenie
prišla aj Riddick s Vladkom (dámu vpravo mi zabudla predstaviť)
Piškin - a jej božský dekolt
na Althing priletela aj Kométa
Šaman - v novom hábite a maske
a s atlantským mečom - dar k 60-tke
konečne po troch rokoch som si prevzal cenu za poviedky Ve stopách Conana
aj Roman Hruška dostal fľašku Barachan brandy
ďalší postihnutý - Vašek Vágenknecht
však mi ten meč pristane?
Roman Hruška predniesol správu o činnosti klanu Písmákov
zapózoval si aj Peťo Zvalo - veľkoknieža nitrianske
Danka - ďalší božský dekolt
a to už je mejdan
Šaman (celkom pri stene) prijímal ďalšie gratulácie
... ten meč mal pekných pár kíl...ale vziať do ruky ho chcel vari každý
Vašek Vágenknecht
Scarlet Rauschgoldová
rozlúčková fotka - s kým iným ako s Luckou
a toto je moja najvzácnejšia pamiatka na Fénixcon 2011 - cena CONAN


FÉNIXCON 2011 – Brno, hotel Slovan – 3.-4. 12. 2011

Nemôžem si pomôcť, ale na Fénixcon (FXC) do Brna chodím stále radšej a ľutujem, že som tam nechodil už skôr. Je to skvelá akcia, con ako má byť. Ten tohtoročný bol skutočne veľmi vydarený – vďaka ti, Šaman Zachodil, tisíckrát vďaka. Veľmi dobre bola vybraná aj hlavná téma FXC – po Apokalypse a Chaose prišla Genezis alebo Zrodenie.

No, ten titulok je mierne zavádzajúci – v skutočnosti trval FXC od 2. – 4. 12., ale ja som sa tam dostal až v sobotu 3.12. dopoludnia, takže pre mňa začal neskôr, ako pre ostatných. To je jedna vec, ktorú by som chcel aspoň raz prežiť – fénixconskú noc z piatka na sobotu. Ale snáď aj to bude.

Rýchlik do Brna, ako obvykle, meškal. Nie veľa, ale meškal. Ono je to už asi súčasťou nášho folklóru – čo by to bol za vlak, ktorý ide načas??? Ale tentoraz som už v podchode pod nádražím nezablúdil – hneď na prvýkrát som našiel východ z budovy a trafil sa na správnu zastávku električky. V hoteli išlo všetko hladko. Až na to, že môj sľúbený spolubývajúci Jirko Šebek svoju účasť úplne zrušil a ja som dostal na izbu niekoho cudzieho. Volal sa Lukáš Pokorný, čo bolo pre mňa meno úplne neznáme. Prišiel našťastie dosť skoro a zistil som, že je to veľmi sympatický mladý muž, inak pracovník vydavateľstva Grada, ktoré bolo jedným zo sponzorov FXC. Dohodli sme si spôsob komunikácie, vymenili čísla mobilov a v pokoji si išli každý po svojom.

Con v tom čase už naplno frčal a začal som hľadať, kam by som zapadol. Na výber boli ako obvykle dve možnosti – Zrkadlová sála (ZS) a Kongresová sála (KS). V KS prednášal Rasťo Weber čosi o našich indoeurópskych predkoch, ale mňa viac zaujalo dianie v ZS. Tam prednášali Zdeněk Rampas a Šimon o zrodení československého fandomu. Bolo to spomínanie na skromné začiatky, na prvé kluby, na prvé cony, fanziny, spisovateľov, zberateľov či iné záležitosti, ktoré scifistické hnutie v našich luhoch a hájoch sprevádzali a sprevádzajú už 33 rokov. Trochu som sa hneval na Šimona, ktorý nemal vo svojej prezentácii uvedený náš fanzin ORION, ktorý bol najdlhšie permanetne vychádzajúcim slovenským fanzinom. Všetky čísla mal založené v pivnici a nechcelo se mu pre ne.

Obaja by boli hovorili oveľa dlhšie, ale organizátori ich museli stopnúť, aby uvoľnili priestor pre ďalšiu akciu, konkrétne pre Honzu Kantůrka. Prednášal na tému zrodenie Zeměplochy, ale tiež o zrodení novej Pratchettovej knihy s názvom Šňupek (Šňupeček) – žiaľ, netuším, ako sa to preloží do slovenčiny - ktorú práve prekladá a niečo z nej nám i k všeobecnému pobaveniu prečítal. Tentoraz však nebol pri stole sám, sekundoval mu istý pán Křížek, ktorý viedol aukciu zaujímavo vyzerajúcej zeměplošskej zbrane – ručnice neviemakej, ale vyzerala ako z rozprávky o žabom princovi. Alebo dračom? Ťažko povedať, pretože som sa nakoniec rozhodol prejsť do KS a kto ju vydražil a za koľko som sa nedozvedel. Inak, vyvolávacia cena bola 3500,-Kč.

V KS to bolo zaujímavé expozé Františky Vrbenskej s názvom Geneze mimozemšťana. Išlo o mimozemské potvorky ale aj bytosti celkom slušné v predstavách literárnych a filmových tvorcov. Bytosti humanoidné aj úplne bizarné. V jednej miestnosti (a v jednej počítačovej prezentácii) sa stretli napr. E.T. s Lebkáčmi, Aštar Šeran s Kreveťákmi, či krásna Oriana s Votrelcom a pod.

Hlad ma vyhnal do reštaurácie Bugatti, kde som hneď stretol a pozdravil kopu známych. Ale jediná si ku mne prisadla Dáška Mehešová a dobrú polhodinku sme si príjemne pokecali. Potom som ešte stihol záver krstu novej knihy Jura Červenáka Ďáblova pevnost, čo je už tretia časť dobrodružstiev kapitána Báthoryho.

Nasýtený (a zároveň zhnusený cenou nealkoholického piva v Bugatti – 0,33 l fľaštička Birrelu stála 45,- Kč !!! ) som sa vrátil do KS, kde práve začínal svoju prednášku Honza Pavlík, inak zvaný Praotec Trekkies. A o čom inom by mal hovoriť, než o zrodení Star Treku. Dôkladne nám popísal, ako pred 40 rokmi vznikol zásluhou pána Rodenberyho seriál, ktorý se stal skutočným kultom pre milióny fanov na celom svete, bývalé Československo nevynímajúc. Aj u nás existovali a existujú kluby priaznivcov kapitána Kirka, mistra Spocka a dalších hrdinov.

Jeho rozprávanie som si vypočul celé a potom som znovu ostal pred dilemou – mám si vypočuť Leonarda Medka a jeho prednášku o zrodení dobrodružnej literatúry v KS, alebo pána Roberta Waschku a jeho zrod bojových umení v ZS?. Rozhodol som sa pre druhú možnosť a neľutoval som (snáď mi to Leo prepáči). Užili sme si tam kopu srandy, pán Waschka doplňoval svoje rozprávanie nielen trefnými hláškami ale aj praktickými ukážkami se svojím asistentom, ktorý bol zakaždým ten porazený. Bojové umenia to nie sú len kung-fu, wu-shu či karate. Za bojové umenie sa považuje každý premyslený spôsob ako niekoho „zožrať a nebyť zožraný!“. Začali vlastne vznikať už v praveku a v staroveku už boli praktickou súčasťou života bojovníkov. A stále sa vyvíjali.

Do ZS som sa vrátil aby som stihol obľúbenú prezentáciu Sašky Pavelkovej, tentoraz o zrodení fantastického filmu. Dnes berieme fantastické filmy ako úplnú samozrejmosť, ale niekde v minulosti bol jeden film prvý a ten otvoril cestu ostatným. Bolo to v roku 1902, t.z. že fantastický film bude mať čoskoro 110 rokov. Teoretickú časť Saška doplňovala ukážkami z filmov ako napr. Let na Měsiac, Metropolis, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Godzila, Caveman, Hundra alebo najnovší Star Trek.

Aj ona však musela skončiť, pretože v KS sa začali stavať kulisy pre divadlo. Tak som sa zas premiestnil v priestore a započúval se do dosť bolestivej prednášky dvoch krásnych mladých dám – historičky Jany Jůzovej a lekárky Lívie Hlavačkovej o zrodení bolesti, inak povedané o – mučení! Nadväzovali na vlaňajšiu prednášku o popravách (ktorú som nepočul). Šikovne sa striedali, Jana popisovala rôzné spôsoby mučenia z historického hľadiska, Lívia potom z hľadiska lekárského. Každopádne by som však v nijakom prípade nechcel aby mi niekto nasadil palečnicu, španielsku čižmu alebo inú „príjemnú“ vec. Ani keby to boli ony dve.

V KS medzitým prebiehal onen spomenutý tiáter, ktorý pod názvom Souboj Amorů dával divadelný spolok Conan (Židlička and comp.). Poriadne trhlá a až nádherne amatérsky zahraná fraška o tom, ako to dopadne, keď už starý Amor (Kupidus) nevládze a jeho syn (Stupidus) je naprosto neschopný trafiť šíp do príslušnej „obete“. Miestami sme skutočne revali od smiechu ani nie tak na tom, čo milí neherci hrali, ale na tom ako to hrali. Nádherne si dokázali robiť srandu sami zo seba ale napr. aj z ministra Kalouska.

Program, ktorý nasledoval ma už až tak nezaujímal. S Egonom Čiernym som dal reč už skôr a aj keď som sa nedozvedel nič potešujúce, aspoň viem na čom som. Moja druhá kniha s názvom Prekliate ostrovy, ktorá je voľným pokračovaním Krvavých psov nevyjde skôr než o dva roky. Dohodol som sa s Egonom na predĺžení vydavateľskej zmluvy. Pre mňa je dôležité, aby tá kniha vyšla, je mi vcelku jedno kedy to bude. Pokojne si počkám, až sa Poutník zbaví dlhov.

Referencie o reštaurácii Stodola som dostal od rôznych ľudí a rozhodol som sa ju nájsť. Nebolo to nič ťažké, vlastne som ani nemusel opustiť hotel. Nachádza sa v pasáži vedľa. Vyzerala celkom útulne, jedlo bolo tiež výborné a cena nealkoholického piva ma príjemne prekvapila – 0,5 l fľaštička rovnakého Birrelu stála milých 25,- Kč. Akurát som zabudol, kde som – v Česku zrejme ešte nefunguje zákon o ochrane nefajčiarov (ak áno opravte ma), takže tam bolo kvalitne nadymené.

Vyhlasovanie cien sa každý rok koná v ZS a tento rok ich bolo fakt hodne. Totiž, nejaké nové pribudli, napr. cena PAF! alebo O poklad Moravského sklepa. Ale všetko to začalo tradičným pasovaním rytierov a ladies rádu Fantasy, ktoré zrejme naposledy robil Egon Čierny. Asistoval mu Šimon v novom slovanskom bojovníckom kostýme.

Pokračovalo sa cenou CONAN, ktorú raz ročne udeľuje Conan Society za rôzne zásluhy. Šaman vybalil sošku Conanovej zaťatej päste a potom zrazu zaznelo - moje meno! Na okamih som stuhol neveriac, že je to pravda, ale potom som si pre ňu predsa len došiel a užil si svoje dve minúty slávy. Vysúkal som zo sebe nejaký nepríliš slávny ďakovný prejav (šok bol príliš silný) a vrátil sa na miesto. Keby som len náznakom tušil, že to budem ja, kto tento rok CONANa dostane, niečo by som si nachystal. Takto ma Šaman dokonale nachytal nepripraveného.

Zvyšok udeľovania cien som prežil v akomsi polosne. Všetko som vnímal, ale príliš som o tom nepremýšľal. V lone ma príjemne ťažila krabička s niečím, čo je pre mňa skutočný poklad.

Vyhlasovanie trvalo dosť dlho, pred publikom sa vystriedal dlhý rad ocenených fanov a fanyniek, moderátori Martin Koutný a Lenka Kocábová predvádzali svoje kreácie a improvizácie, nálada krásne gradovala. Trochu rušivo zapôsobilo len udeľovanie ceny DRAK, ktorú mala odovzdať Lulu, ale akosi - nebolo komu! Dotyčný ocenený fan sa nedostavil ani nie tak preto, že by nemohol, jednoducho preto že nechcel! A dokonca odmietol svoje meno akokoľvek spájať s touto cenou. Ja ho tiež nebudem menovať, pretože to bol Ivan Aľakša, čo mi je veľmi ľúto – Ivana si ako fana hluboko vážim, tú cenu si zaslúžil a ja sám som za neho hlasoval. Ale Lulu zvládla trapas s úžasnou gráciou a soška dráčika si počká – či už na Ivana samotného, alebo na niekoho iného. Jo, zdá sa, že vychádza nová spisovateľská hviezda – veľmi sympatická mladá dáma menom Václava Molcarová. Získala nielen cenu PAF!, ktorú jej odovzdal Michael Bronec, ale tiež cenu Daidalos, ktorú si prevzala od Vlada Ríšu. Zlatý klinec však ešte len mal prísť.

Zašiel som do našej izby dopriať si trochu odpočinku a zahnať únavu, ktorá bola stále dotieravejšia. Inak, tá izba bola fakt skvelá. Len kúpeľňa bola veľká ako polovica obývačky nášho panelákového bytu. Akurát bola strašne prekúrená. Musel som otvoriť okno a vypnúť radiátor, aby som sa nezadusil.

Keď som sa zase vrátil dole v KS prebiehala tombola, ale pretože som nemal ani jeden lístok, len som ju zdiaľky sledoval a bavil sa. Na rozdiel od predchádzajúcich FXC ju uvádzal Šaman. Aj tento rok sa našli fanatici, ktorí boli schopní skúpiť stovky lístkov len aby niečo vyhrali. A veruže vyhrali.

Onen spomenutý zlatý klinec - Althing Conan Society začal s miernym zdržaním, ale stálo za to čakať. Skvele som si poklábosil s Vaškom Vágenknechtom – je nielen výborný spisovateľ, ale tiež cestovateľ a horský turista. Ročně pešo našliape tak okolo 1000 km. Sakra, mať tak jeho kondičku! KS se medzitým celkom zaplnila a mohutným potleskom privítala Šamana v novom hábite, maske a s – atlantským mečom na opasku. Bol úžasný (myslím ten meč)! Zdeněk ho dostal ako darček k nedávnym 60-tinám a bola to dokonalá replika Conanovho meča z filmov s A. Schwarzeneggerem. Podľa informácie, ktorú som dostal od jedného chalana z KRABu bol vyrobený v španielskom meste Toledo, ktoré je preslávené skvelými zbrojármi.

Althing bol zahájený ako vždy prijímaním nových členov (už nás je 350 a ako sa Šaman trefne vyjadril, môžeme kandidovať vo voľbách ako strana), tento rok boli iba 4, potom bolo vyhlásenie (konečne!!!) víťazov súťaže Ve stopách Conana, kde som tiež figuroval a prevzal som si fľašu Barachanskej brandy. Potom bola už len krátka správa o činnosti klanu Písmákov a mohlo sa začať mejdanovať. Na úvod nám chalani pustili video z oslavy Šamanových narodenín a z odovzdania onoho nádherného daru – Zdeněk bol prekvapený a dojatý ešte viac ako ja, keď som si prevzal cenu CONAN.

Pre Zdeňka bol mejdan pokračovaním osláv, jedna gratulácia striedala druhú a ja som sa tiež rád pripojil a priateľsky som ho vyobjímal. Z hromady alkoholu na stolíku pri stene som si vybral fľašku Rulandského bieleho (Romulandské nedoviezli) a pripil mu na zdravie a mnoho dalších rokov.

Nálada na mejdane bola veľmi priateľská a príjemná, ale únava ma zmáhala stále viac. Nakoniec som sa nenápadne, po anglicky, vytratil zo sály, vonku na chodbe ešte prehodil pár slov s kamarátmi a nakoniec zakotvil v izbe. Lukáš už spal spánkom spravodlivých, neviem či si vôbec všimol, že som tam. Rýchlo som sa nahodil do pyžama a zaľahol. Ale zaspať som dlho nemohol. Nielen kvôli cudzej posteli, nielen kvôli teplu v izbe, ale hlavne kvôli dojmom z celého FXC. Bolo ich veľa a boli silné. Zaspal som niekedy nad ránom a veľa som toho nenaspal. Ale to doženiem doma. Jo, a ešte jedna vec ma zaujala – tento rok prišiel do kín nový film Conan barbar s J.Momoom v hlavnej úlohe. Očakával som, že sa na FXC bude o ňom debatovať, ale napodiv som nezačul ani zmienku. Zjavne nikomu za ňu nestál.

Ale FXC nie je len o cenách a prednáškach. Je tiež o stretnutiach s priateľmi a ja som ich tam mal dosť. Miestami som fakt stál pred otázkou, či mám ísť na prednášku, alebo mám ostať na chodbe a baviť sa s nimi. Za všetkých spomeniem Lucku Bockovú, Anetku Čižmárikovú, Šimona, Peťa Pavelka, Krtka, Serjožu, Pagiho Holana, Dárečka, Aramona, Ondra Herca, JWP, Dášku, Darth Ziru, celú výpravu Nitrančanov v čele s Peťom Zvalom, Vlada Ríšu či Mirka Páričku. Kto mi chýbal, to boli napr. Roger, Crankie, Jirko Šebek a Marek Godula. Možno nabudúce. A po tohtoročnom FXC pevne dúfam, že to nabudúce bude. A snáď sa mi podarí splniť aj ten sen s piatkovou nocou. Už teraz si začnem na to šetřit.

Ak som vlaňajšiemu FXC dal známku -1 bez *, tak tento rok je to 1**. Všetko dokonale klapalo a náladu aká tam bola, som ešte nezažil. Tak ešte raz Šamane – tisíckrát vďaka!

Krvavý pes Ondro, Veľkoknieža novozámocké

P.S. – cesta domov bola klasická – do NZ to bolo „len“ 10 minútové meškanie!!!

Žiadne komentáre: