pondelok, 12. decembra 2011

NOVOCON 2011





na NC011 nás nebolo nijako enormne veľa




ale prišli tí správni ľudia




a celkom fajn sa bavili




bolo čo jesť aj piť




nikto nehladoval ani nesmädil




do novoconského kvízu sa zapojili skoro všetci



a vyplňovali o stošesť




otázky boli o kadečom



ale boli dosť náročné



Laco prišiel trochu neskôr a kvíz zmeškal




všetko som to musel zrátať..




a nakoniec určiť víťazov




Belko sa medzi nich nedostal




Jožko Hučka skončil druhý







víťazom sa na vlastné prekvapenie stal Fero Procházka


dostal diplom a knihy


a voľná zábava pokračovala...



Fero a jeho ceny za víťazstvo v kvíze


Laco - akoby nebol dosť vysoký


díval sa na nás zhora


Janči v hlbokom zadumaní


piškvorky - nová zábavka






trojica víťazov turnaja v piškvorkách - zľava: Jožko Hučka, Waldo Urmínsky a Miloš Vojtek





stolný minifutbal - zahrali si aj Evka Seková a Zoli Tóth


aj Belkovi sa páčil


čo to tam beží? aký film?


Waldovi nešiel autobus, tak sa vrátil


konečne som si Novocon užíval


To mal byť gól - nebol!




No, ak mám porovnávať vlaňajší a tohtoročný Novocon, tak je to ako porovnávať suchý zemiak a šťavnatý pomaranč. Ten vlaňajší bol o ničom – posedávali sme ako kvargle a čumeli do blba. Nikto sa nemal k tomu aby roztočil nejakú zábavu. O pol desiatej večer sme sa začali dvíhať a dosť znechutení sa rozchádzali domov.
Poučení z vlastnej nemohúcnosti sme sa rozhodli takýto scenár nepripustiť a na prípravke 2.12. sme nahodili pár nápadov, ako si NC011 spríjemniť.
Večer 9.12. sa nás v knižnici nakoniec zišlo 14 humanoidov, čo je inak dosť málo. Niektorí sa ospravedlnili vopred, niektorí zabudli a niektorí sa na to prosto vykašľali. Ale to nakoniec nevadilo, boli sme tam len tí správni ľudia, ktorí tam chceli byť.
Začali sme ochutnávkou donesených dobrôt – Evkine slimáčiky a Jožkove cesnakové pagáče sme ochutnávali tak intenzívne, že o pár minút bolo po nich. Ale to bolo dobre, aspoň sme moju Conanovicu nepili nalačno.
Len týždeň predtým som sa zúčastnil na Fénixcone 2011 v Brne a fľaša Old Barachan Brandy (u nás v klube zvaná Conanovica) bola jednou z cien, ktoré som si odtiaľ priniesol. Hodnú chvíľu som kamarátov bavil rozprávaním a ukazovaním obrázkov z onej skvelej akcie, pochválil som sa cenou CONAN, ktorú som nečakane dostal a zároveň opätovne zaapeloval na mojich kolegov, aby sa už konečne niektorému z nich uráčilo zdvihnúť jeho ctený zadok, zájsť do Brna so mnou a zažiť tú krásnu atmosféru. Nitrančania tam boli opäť v plnej klubovej zostave. Až mi to bolo trápne, že nás je v klube trikrát toľko ako ich a na FCX chodím sám. Nakoniec jediný, kto sa informoval o finančnej náročnosti celého výletu bol Waldo Urmínsky.
Nuž, a tak sme si teda pripili Conanovicou na úspešný uplynulý rok a na ďalší, ešte úspešnejší. Dobre vychladená chutila a postupne padla celá fľaša (zhodou okolností jediný šoféroval Zoli Tóth).
O tom, že sa znovu vrátime k tradičnému novoconskému kvízu sme dohodli vopred, akurát jeho príprava zas padla na mňa. Horko-ťažko som vypotil 20 všeobsažných otázok, nakopíroval a rozdal kolegom. Zapojili sa skoro všetci a nakoniec bol menší problém – Evka Seková a Peťo Hudec mali rovnaký počet bodov a mali sa deliť o tretie miesto. A keďže som nemal vymyslenú rozbojovú otázku, vyriešila to kocka! Evka hodila vyššie číslo a skončila tretia. Druhý bol Jožko Hučka a prvé miesto na svoje veľké prekvapenie získal Fero Procházka, ktorý sa do kvízovania bežne ani nezapája. Ale asi nechcel trhať partiu a nakoniec to aj vyhral, hoci sám tvrdil, že len strieľal naslepo a tipoval. No, ale však aj to treba vedieť.
Ďalšou zábavkou, na NC úplne novou, boli piškvorky. Ale nie tie klasické, čo sme hrávali ako deti cez prestávky v škole. Jožko Hučka kdesi okukal nejakú novú verziu, ktorá sa hrá na štyroch políčkach, ktoré si navyše súperi jeden druhému otáčajú tak, aby mu zmarili dobrý ťah a sebe pomohli. Je to zábava, ale len pre tých, čo majú zmysel pre hru a pre humor. Nerváci by to hrať radšej nemali, ale celkom to doporučujem. Jožko zorganizoval turnaj, hralo sa dve víťazstvá a postupovalo sa ako vo wimbledonskom pavúku, akurát nás bolo menej. Našťastie, cien bolo dosť takže prví traja nakoniec nešli domov naprázdno.
Po piškvorkách potom nasledovala už len voľná zábava, ale iste bola lepšia ako minulý rok. Zoli Tóth doniesol malý cestovný stolný futbalček, ktorý sa zapáčil, akurát sme občas museli hľadať loptičku kade-tade popod regále s knihami. Popri tom som na PC pustil novú verziu filmu Conan Barbar v hlavnej úlohe s Jasonom Momoom a spoločne sme ho hodnotili a glosovali. Naozaj nebol taký dobrý, ako sme dúfali, ale ani taký zlý, ako sme sa obávali že bude. Iste, boli tam vyslovené hovadiny pre efekt (napr. Cimmerčania nikdy nebojovali na koňoch, alebo pre mňa nepochopiteľná scéna, keď Tamara ujde Conanovi z postele a sprostá sa nechá chytiť pri prvom strome), ale profesionálne bol samozrejme zvládnutý dobre, akurát tvorcovia celkom nezvládli atmosféru onoho mýtického dávnoveku. V starom Conanovi bola jedinečná, u tohoto nového som sa občas v duchu pýtal: a čítal pán scenárista vôbec Howarda či jeho epigónov?
Po filme – čo bolo krátko pred polnocou - sa partia začala pomaly rozchádzať. Niektorí odišli už skorej na posledné spoje, ale napr. Waldo sa nečakane vrátil – jeho autobus prosto nešiel! Stál skoro hodinu na zastávke a čakal naň ako na Godota. Nedočkal sa, a tak urobil najrozumnejšiu vec, akú v tej chvíli mohol urobiť - vrátil sa do knižnice a napokon ho do Komoče zaviezol Zoli autom. Upratali sme po sebe neporiadok, zahladili stopy a vydali sa domov. Tentoraz však spokojní a celkom príjemne pobavení.
Fajn, tak o rok pokračujeme. Ondro


Žiadne komentáre: