nedeľa, 18. novembra 2012

KOZMODRÓM 2012

 Spoločenský dom Nivy
 hlavná sála, kde sa konali prednášky
 Marcel Klimo nás skúšal zo seriálov a filmov
 Juro Maxon rozložil svoj stánok a zlákal aj Lucku Bockovú
 Anetka Čižmáriková
spolu s Luciou sa do čohosi začítali
 dorazil aj Ondrík Krug 
 výprava z BB  v plnej zostave
 spoločnú fotku s Luciou si nikdy nenechám ujsť
 kamošky...
 Linduška Šimeková - hviezdička
 Mirka Klempová - hlavná a ozaj dobrá organizátorka Kozmodromu
 švédsky stôl - hlavne Mirkine syrové praclíky išli na dračku
 pri každom stole sa čosi hralo - tu konkrétne Pocket Rocket
 stánok Sestier Zlopočestných - vľavo Katka Bajzíková
a jej ručne maľované hrnčeky
 z prednášky Michala Nemca o PC hrách som počul len záver
 Marcel Marko - veselá kopa 
 bavil sa na ňom aj Maroš Králik... 
 ...aj Lucka Bocková a Miloš Lacika
 do kelu, ja fakt potrebujem schudnúť...alebo je tá sedačka taká úzka?
 Linduška nešetrila úsmevom
 Maroš Králik .. čože to predával? Ondřeja Neffa?
 Robo Žittňan s rodinkou
 Namuras dorazila akurát načas
 Katka vydražila zlaté vstupenky na SlavCon 2013
 uragán Namuras - nestíhali sme...
 čo je to tam hore?
 prosím ťa Ondro, už ma nefoť...
 Katka Čavojová - kamoška z facebooku
 jej synčekovi sa fotenie náramne páčilo
 Anetka Čižmáriková dokázala, že aj scifi vie byť humorná
 vôbec nevyzerala na to, že má trému
 dorazil nám obed - Lucka, vďaka za nápad, neumreli sme od hladu
 Michal Hruška...
 prednášal o kozmonautike a kozmonautoch..
 Ondrej Herec - ženy sú podľa neho hrdinky...
 ...ale niektoré sú riadne nebezpečné mrchy
 panelovka o slovenskom fandome 
 ženy sú vždy na začiatku aj na konci - vľavo Mirka Klempová, vpravo Katka Bajzíková
 posledné rozlúčkové fotky pred odchodom - Ondro Herec a Jožko Zivak

a celkom nakoniec ešte raz Anetka ... 


Kozmodróm 2012

O tom, že tento rok pôjdem na Kozmodrom som sa pevne rozhodol v okamihu, ako mi Elendilka oznámila, že sa nebude konať v Petržalke ale v inom priestore priamo v meste. Názov Spoločenský dom Nivy mi síce nič nehovoril, ale bližším prieskumom na mape Bratislavy som zistil, že je to neďaleko rovnomennej autobusovej stanice, ktorú tak trochu  poznám. Priebežne som potom sledoval webside akcie, kde som sa dozvedal program, ale potešujúce bolo aj vcelku symbolické vstupné 5 eur slovenských.
   Na výlet do BA 17.11. sa ku mne pridala aj moja žena Marta, ale od začiatku sme boli dohodnutí, že ona si urobí vlastný program. Dianie na Kozmodrome ju nezaujímalo, viac ju zaujímali obchody, hlavne tie s knihami. Každopádne sme sa však dohodli, že domov pocestujeme spolu, hoci ju to stálo hodiny čakania. Ja som mal totiž v úmysle ostať čo najdlhšie. A v podstate sa mi to aj podarilo, ušiel mi vlastne len posledný bod programu, a to tombola.
   Spoločenský dom Nivy (SDN) som našiel, aj keď trochu okľukou, ale dostal som sa k nemu a nemusel som sa nikoho pýtať. Vnútri to už začínalo žiť, vo vestibule sa pohybovalo dosť ľudí, samozrejme oveľa mladších odo mňa (až do príchodu Ondra Herca som tam bol nepochybne najstarší účastník). Privítala ma Elendilka, poukazovala mi čo sa kde nachádza a ponúkla ma z bohatého švédskeho stola plného dobrôt najrôznejšieho tvaru a chuti.
   SDN bol zrejme postavený spolu so sídliskom Nivy dakedy v 50-tych rokoch minulého storočia a tomu zodpovedalo aj jeho zariadenie, ktoré sa zrejme už desaťročia nemenilo. Na druhej strane slúži ku cti, že je vôbec v prevádzke a je permanentne využívaný nielen ako kino (dokonca prvé digitalizované kino v Bratislave), ale sú tam aj rôzne krúžky. Každopádne, sedačky v hlavnej sále boli zúfalo nepohodlné, ale na druhej strane bola dosť veľká a neboli problémy s miestom. Ja som sa klasicky usadil v prvom rade, lebo odtiaľ sa najlepšie fotí.
   Prvú prednášku vlastne spojenú s kvízovaním mal Marcel Klimo a volala sa All your popculture are belong to us (preložte si to ak viete). Bol to vlastne kvíz, pri ktorom mali prítomní hádať, z ktorého filmu či seriálu sú dané ukážky, a ktorý iný film či seriál naň nadväzuje. Kto správne uhádol dostal cukrík. Mne sa však žiadny neušiel, pretože som sa nezapojil. Mnohé ukážky totiž boli z nových seriálov ako Fringe, Chuck či Community, a tie ja nemám ani čas ani možnosť sledovať. Bola to však celkovo sranda.
   Potom som sálu opustil a strávil hodnú chvíľu vo vestibule. Postretal som tam totiž ďalších kamarátov, ktorí podochádzali – Anetku Čižmárikovú, Lucku Bockovú, Ondríka Kruga, Martina Králika či Jura Maxona, ktorý si rozložil svoj stánok. Ten mali aj dievčiny zo spolku Sestri Zlopočestné (to mäkké i je v poriadku – ony sú sestri!), kde predávali všelijaké srandičky, napr. ručne maľované šálky. V podstate sa ten stánok nedal ani prehliadnuť, pretože čarodejnícky klobúk Katky Bajzíkovej bol vidieť už zdiaľky. Pri stoloch vo vestibule sa rozložili hráči stolových hier, ale tie sú odo mňa dosť ďaleko a ani som sa nepokúšal k niektorým pridať a pochopiť ich pravidlá.
    Nakoniec som sa však do sály vrátil a dopočúval prednášku Miša Nemca o scifi PC hrách. Prešiel celú ich históriu od prvých, na dnešné pomery nesmierne primitívnych hier zo sedemdesiatych rokov (napr. Space Invaders) až po súčasné hry s úžasnou grafikou. Scifi PC hier je veľmi veľa druhov – strieľačky, stratégie, simulátory a pod. Mišo sa nimi ozaj seriózne, až takmer vedecky zaoberá. Mal ozaj dôkladné informácie o tvorcoch týchto hier, o ich vzniku ale napr. aj o konkurenčnom boji rôznych spoločností, ktoré ich produkovali. Celkom fajn som si zaspomínal – dnes už síce nijaké hry nehrám, ale kedysi dávno ma napr. taký Wing Commander celkom bavil.
   No a potom začala ďalšia veľká sranda – na pódium vystúpil Marcel Marko, ktorý je veľký filmový a seriálový nadšenec. Veľmi sa mi napr. páčila jeho prednáška o seriálovej sérii Star Gate, ktorú mal na Slavcone. Ale tentoraz sa zameral na nové a chystané scifi a fantasy filmy, ktoré buď práve prichádzajú alebo ešte len prídu do kín v roku 2013. Pustil nám ani neviem koľko trailerov, žiaľ nerobil som si poznámky, takže len tak z pamäti – Hobbit (ten už je tu), Host, Beautiful Creatures, Die Hard 5 (Bruce Willis ide do Moskvy zachraňovať svojho syna a popri tom len tak ľavou zadnou zachráni aj celé Rusko), Iron Man 3 (v klasickom obsadení), Man of Steel (čo je vlastne preonačený Superman), World War Z (babenky si prídu na svoje – v hlavnej úlohe Brad Pitt) či remake slávneho Čarodejníka z krajiny Oz. No skrátka, bolo toho fakt veľa a tiež sme sa dobre bavili, pretože Marcel doplňoval ukážky trefnými poznámkami.
   Dražby kníh v podaní Martina Králika sa začínajú stávať tradíciou na bratislavských conoch. Voľakedy s nimi začínal nebohý Vlado Srpoň a a býval to fakt zážitok. Maroš možno nie je taký výrečný ako býval Vlado, ale každopádne sa aj na jeho dražbách knihy predávajú, hlavne ak sa n ájde nejaký unikátny zberateľský kúsok z minulosti. Aj tentoraz ponúkal dosť kníh z 90-tych rokov, kedy v bývalej ČSFR začínala scifi vychádzať vo veľkých množstvách, mal na predaj aj Sapkowského v poľskom origináli, Krutohlavov či prvé číslo Fantázie, ale aj podarilo sa mu napr. predať aj kompletných Miešancov či Bohatýra. Nakoniec sa ešte na chvíľu ujala slova Katka Bajzíková a úspešne vydražila prvé, zlaté vstupenky na budúcoročný Slavcon aj s niekoľkými peknými darčekmi.
   Popri dražbe som odbiehal do vestibulu, kde sa organizovala pizza-action. Už hodnú chvíľu sme sa s Anetkou a Luciou dohadovali, kam sa pôjdeme naobedovať. Pizzeria priamo v budove nefungovala, bola v rekonštrukcii a najbližšia reštaurácia bola až o pekných pár blokov ďalej. Ale potom v Luckinej geniálnej hlavičke skrsol nápad nechať si doniesť pizzu! Chalani našli na nete webstránku Anetinej obľúbenej pizzerky, podľa menu sme si vybrali každý svoju, poskladali peniaze a Anetka tam zavolala. Lenže chyba lávky – oni vraj nerobia rozvoz!!! No trapas nad mraky! Ale nezúfali sme, chalani našli stránku inej pizzerky a tá už rozvoz našťastie robila. Pravda, vyrobiť 17 kusov pizze nebolo len tak, takže sme nakoniec obedovali dakedy o pol tretej.
   Čas čakania na pizzu nám vyplnil uragán Namuras! Namuras je prezývka jednej veľmi milej a sympatickej dievčiny, študentky komunikácie Zuzky (tuším) Kohútkovej, ktorej prednáška o telepatii skutočne pripomínala uragán. Rozpráva neobyčajne rýchlo, ale zároveň celkom zrozumiteľne a plynule. Doslova z nej sršali vedomosti a informácie, pritom sa ani raz nezasekla či neopakovala. Nakoniec sme sa však dohodli, že taká telepatia je síce na jednej strane dobrá vec ako forma komunikácie bez obmedzenia priestorom, časom či technikou, ale nie v masovom meradle – však si len predstavte, že by na zemi žili miliardy telepatov a každý by poznal myšlienky všetkých ostatných!!! To by len bol chaos.
   Po Zuzke vystúpila na pódium Anetka Čižmáriková. Ani sa netajila tým že má trému a jej prednáška o humoristickej vedeckej fantastike bola o poznanie pokojnejšia ako Zuzkina, ale nakoniec to dobre dopadlo a dozvedeli sme od nej o mnohých knihách či poviedkach, v ktorých autori sf literatúry dokazovali, že nie sú len takí suchári, ale že majú celkom slušný zmysel pre humor. Však napr. takého Pratchetta poznáme aj u nás v klube veľmi dobre. Nie je však jediný.
   Pizza mi ešte nestihla ani vytráviť a už bol na pódiu ďalší prednášajúci – Michal Hruška, inak expert na kozmonautiku. Pred dvomi rokmi som si vypočul jeho prednášku o raketoplánoch, ktoré však už medzitým prestali lietať a stali sa z nich muzeálne exponáty. Mišo tentoraz hovoril o humorných príhodách, ktoré sa stávali, hoci kozmický výskum je v zásade vážna vec a nie jeden kozmonaut či astronaut ho zaplatil životom. Veď taký požiar Apolla 1, havárie Challengera a Columbie či smrť Komarova neboli žiadna sranda. Bavili sme sa napr. aj o prvých zvieratkách vo vesmíre, ale asi najviac zaujali biologické potreby účastníkov vesmírnych letov – malá či veľká potreba, zažívacie problémy a – sex!
   Mišo potom prepustil pódium Ondrovi Hercovi. Ten mal opäť zaujímavú prednášku, ktorej hlavným predmetom boli – ženy! Pravda, nie hocijaké, ale tie zlé, silné ženské, ktoré teraz v posledných rokoch akoby ovládli filmy, seriály či knihy. Noví mužskí hrdinovia už akoby ani nevznikali. V kurze sú zabijácke babenky typu Buffy, Xeny, bojovníčok japonskej mangy či nevesty z Kill Bill. Ženy, ktoré chcú moc, slávu či pomstu a idú za nimi cez potoky krvi. A ich terčmi sú takmer v 99% muži. Žena ženu zabije len ozaj výnimočne. Byť silnou, slávnou a odvážnou je snom miliónov dievčatiek na celom svete a tak im tvorcovia dávajú to, o čom snívajú.
   Predposledným bodom bola panelová diskusia s názvom Fantastické rozhovory s osobnosťami slovenského fandomu. Pravda, išlo o ten nový, mladý a dravý slovenský fandom, o ľudí, ktorí možno už onedlho celkom nahradia nás, starých dinosaurov. Mladí ľudia, ktorí už veci robia inak, modernejšie. Na pódiu sa vedľa seba ocitli Marcel Klimo za spoločnosť SpaceUnicorn, Linda Šimeková za ScifiGuide, Robo Žittňan za AnimeCrew, Martin Králik za časopis Jupiter, Katka Bajzíková za Spoločenstvo Tolkiena a ešte jeden chalan (nech mi prepáči), ktorého meno ani príslušnosť som si akosi nevedel zapamätať – nejaká SSR ale ... no, nechajme to. Panel moderovala Mirka Klempová. Bola to celkom milá partia fakt zapálených a šikovných mladých ľudí, ktorí sú mi veľmi sympatickí a držím im palce. Napr. aj preto, že sa neseparujú, neodmietajú spolupracovať aj so starými dinosaurami a držia partiu. Tak nech sa im darí čo najlepšie. Majú na to. Majú fakt skvelé organizačné schopnosti a vedia dať dokopy veľké akcie – Istrocony či Slavcony.
   Čas však pokročil a ak som nechcel, aby moja žena vysedela v staničnej čakárni jamu, tak som sa musel zberať. Odchádzal som spolu s bystričanmi, ale oni sa na môj údiv pobrali na stanicu pešo! Pritom kúsok od SDN bola zastávka trolejbusu, ktorý išiel priamo na Hlavnú. Ja som si naň počkal a sedel som vo vlaku do NZ ešte skôr, ako oni v ich rýchliku. Tak sme sa aspoň ešte pri schodoch rozlúčili a vydali sa každý svojím smerom.
   Domov sme s Martou dorazili okolo 21.00 a keď som si zapol facebook, už tam boli prvé ohlasy na Kozmodróm. Myslím, že každému sa tam páčilo. Mne určite. Nielen že som sa všeličo nové dozvedel, ale postretal som kopu priateľov. A o tom cony sú.
   Je možné, že som niečo vynechal, ale bolo toho fakt dosť.  Pritom počet účastníkov sa napr. s takým Slavconom nedá ani porovnávať. Ale čo nie je, môže byť a o rok už možno ani SDN nebude stačiť.

                              Ondro
  
   

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Ondrík, ďakujem za recenziu.
Akcia bola naozaj super. Ako zo starej školy a keďže chodím na Cony už od roku 1985, tak je pre mňa podobný typ akcie dosť vzácny.
Bolo cítiť že organizátori do toho dali srdce a vytvorili nie len dobrý program, ale aj príjemnú priateľskú atmosféru.
Len jedna drobnosť. Ja už cca. 10 rokov bývam vo Zvolene.
Ondrej Krug ml.