pondelok, 10. decembra 2012

FÉNIXCON 2012




 Ja fajn nájsť sa na spoločnom plagáte
 ocitol som sa v skvelej spoločnosti - zábery sú z Fénixconu 2011
 Lucka Droppová
 Jakub Slabák
 tradičná šermiareň v reštaurácii Bugatti
 Františka Vrbenská ( v popredí - v strede Zuzka Droppová, vzadu Roman Hruška)
 aj Franka prednášala o konci sveta
 Raella - predávala knihy z Arrakisu
 kúpil som si jednu od Lea Medeka - hneď mi ju aj podpísal
 Silvia Šustrová - prednášala o apokalyptických seriáloch
 tak, tu máš Šamane - pán Waschka má tvrdú ranu
 Jožko Pastucha 
 Leo Medek . podľa neho bolo koncov sveta už veľmi veľa
 Edita Dufková - podľa nej raz svet zamrzne
 Vlado Ríša (vpravo) a Láďa Kejval - opisujú plány časopisu XB-1
 vydali aj knihu - zbierku steampunkových poviedok
 v Bugatti sa krstilo mnoho kníh, napr. Běsné město
 mečom ho pokrstil Michael Bronec
 Jirko Walker Procházka . možno budúci český prezident a monarcha
 Haninka Veselá mu bude robiť mluvčí
 táto krásna rusalka predávala lístky do tomboly
 Marek Godula - po dvoch rokoch opäť na Fénixcone
 Martin Králik (vpravo)
 manželia Zvalovci (Peťo je šéf nitrianskeho klubu Belit)
 Peťka Neomillnerová
 ten obraz na plátne je mimoriadne erotizujúci
 Rasťo Weber 
 a jeho manželka Saška Pavelková 
 nitrančania .- znovu v silnej zostave
 Lívia Hlavačková - tento rok prednášala sama
 Klárka Smolíková
 pán Robert Waschka (vľavo Roman Hruška ako lekársky dozor)
 ako zbraň sa dá použiť skoro všetko, len to treba vedieť
 Lucka Bocková a Palko Martinický
 Lucka Bocková a moja maličkosť
 Katka Čavojová si vyskúšala, aké je to byť Xenou
 udeľovanie fénixconských cien sledoval aj Marek Godula
 Egon Čierny vyhlásil výsledky sútaže O nejlepší fantasy
 a naposledy pasoval nových rytierov Rádu fantasy
 krst knihy Mrtvý v parovodu - vpravo krstná mama Františka Vrbenská
 v súťaži o cenu Daidalos opäť víťazili ženy
 .. a veľmi sympatické, škoda že si nepamätám mená
 držiteľkou ceny FÉNIX sa stala Franka Vrbenská
 víťazi ceny O poklad moravského sklepa
 začína súťaž masiek
 a tu sú všetky pokope
 zvíťazili všetci 
 krásna Lilith - moja favoritka
 Lenona Štiblaríková je vyznávačka steampunku
 ak sa môže s kráskami fotiť Šimon...
 -... môžem sa aj ja
 tombolu vyhlasoval Šaman
 Conanovský meč si konečne mohol vyskúšať aj Marek Godula
 Šaman . začína sa Althing Conan Society
 Egon Čierny a Vašek Vágenknecht
 Roman Hruška sa stal HMCS
 ... a Vašek dostal cenu CONAN
 a všetci traja sme dostali fľašu Conanovice
 Klikin dostal Zlatú kľučku
 Marek Godula a Vašek Vágenknecht si dobre rozumejú
 žeby nová Valeria?
 Pavel Mikuláštík (vľavo) a Palko Martinický
 Šaman sedící spící...
 Zuzka Droppová - jedna z hviezd Fénixconu...
 nebola jediná, bolo ich viac, napr. táto 
 mejdan sa rozbieha
 tancovalo sa veselo...
 ...dlho do noci - conanisti sa vedia baviť
posledná fotka z nedele ráno - Jožko Pecinovský, môj spolubývajúci na izbe v hoteli

Fénixcon 2012  

Pravdu povediac, mal som pred cestou na tohtoročný Fénixcon (FC) trochu strach, ktorý pramenil z problémov spôsobených snehovou kalamitou. Predpoveď počasia bola hodne pesimistická, ale Zdenko Zachodil zjavne využil svoje šamanské schopnosti a vybavil tam hore skutočne skvelé počasie – bolo síce chladno, ale inak slnečno a skoro bezvetrie. Aj vďaka tomu išli vlaky pomerne načas, rýchlik z NZ meškal iba 5 minút a aj tie dohonil. Chvíľu potom, ako sme sa pohli z Bratislavy ma oslovila – Mirka Klempová. Ona cestovala na FB prvý krát a moja spoločnosť sa jej celkom zapáčila. Od Kútov sme sedeli spolu a debatovali až do Brna. Spoločne sme sa aj električkou zviezli do hotela. Na vrátnici sme sa rozdelili, ale cez deň sme sa viackrát stretli.
   Ubytovanie bolo aj tentoraz bezbolestné. Vedel som, že budem na izbe bývať s Jožkom Pecinovským, inak významným českým autorom scifi literatúry.  A keďže ho poznám, nemal som problém zháňať kľúče od izby. Prezul som sa do papúč a začal coniť.
   Program sa ešte len rozbiehal. Prednášky bežali, ale lektori nemali veľa poslucháčov. Ono vôbec dopoludnie bolo nejaké mdlé. Keď som sa nad tým pozastavil, bolo mi vysvetlené, že noc z piatka na sobotu bola mimoriadne bujará a dlhá. Mnohí z tých, čo ju prežili vraj išli spať krátko predtým, ako som ja doma vstával. Takže dospávali na izbách.
   Hlavnou témou FC bol tento rok Koniec sveta. Neviem prečo organizátori zvolili práve toto, však pred dvomi rokmi bola hlavnou támou Apokalypsa, čo je vlastne to isté. Takže téma maximálne nevďačná a nepríjemná. Aj prvé prednášky, ktoré som absolvoval mi pripadali akési divné a príliš vážne, akoby im chýbala tá tradičná fénixconská dávka odviazanosti. Lucka Droppová bola na tom ešte dosť dobre, keď nám púšťala ukážky z filmov, kde sa to skončí len tak-tak. Napr. taký Piaty element, kde to Mila Jowovich stihne fakt len tak-tak. Iné si nepamätám. Ani susedná prednáška ma nijak nechytila za srdce. Jakub Slabák tam predvádzal ukážky z amatérskych študentských scifi filmov. Jediný, ktorý mi ako-tak utkvel v pamäti bol animovaný film Sintel o dievčine, ktorá zabila svojho najlepšieho kamaráta – draka! Celkom pekne natočené.
   Pred ďalšou prednáškou sme sa v ZS zišli veselá partia, ktorej hviezdila Zuzka Droppová. Ale Františka Vrbenská, ktorá prednášku s názvom Ďalšia noc a žiadny deň... robila, nás trochu zmrazila. Opäť ten depresívny podtón, opäť ten pesimizmus. Radšej som odišiel, hoci je Franka moja kolegyňa a stará známa. Presunul som sa k susedom a započúval sa do prejavu inak veľmi sympatickej dievčiny menom Silvie Šustrová, ktorá predstavila televízne seriály s tematikou konca sveta. Priznám sa, keďže nie som aktívny fanúšik seriálov (hádam s výnimkou detektívok CSI), názvy ako Jeremiah či Kolony mi nič nehovorili. Do kelu, nabudúce si musím robiť lepšie poznámky. Bolo toho oveľa viac, ale nejako som pozabúdal.
   Potom som si odskočil na obed. Ale dole v reštaurácii Stodola bola usadená nejaká súkromná partia, tak som sa musel vrátiť do Bugatti, kde medzitým končila ďalšia škola šermu pána Waschku. Ale nakoniec to jedlo nebolo až také zlé ako som sa obával a bolo ho aj slušná porcia, takže som sa posilnený mohol vrhnúť do ďalšieho conania. V tej chvíli veľmi nebolo z čoho vyberať – Honza Kantůrek pre chorobu neprišiel, takže Leo Medek nemal konkurenciu. Rozoberal tému konca sveta z rôznych uhlov pohľadu, zabŕdali sme do literatúry i do filmu. Bola to taká všehochuť, ale celkom dobre sme sa bavili.
   Editka Dufková, ktorá prišla po Leovi to vzala z trochu iného konca. Podľa nej môže koniec sveta nastať tak, že celý zamrzne. Na svedomí to bude mať ľad typu 9. Skrátka, Editka sa nám dala na štúdium glaciológie. Vedeli ste napr. že obyčajná voda sa dá schladiť až na – 50 st.C bez toho, aby zamrzla? Ja nie. Ale dá sa vraj vyrobiť aj forma ľadu, ktorý bude mať teplotu pod -50 st.C a jediný kúsok stačí na kompletné zmrazenie všetkej vody na svete. Zaujímavé. Akurát som sa nedočkal vysvetlenia, ako sa taký ľad č.9 vyrába a ako sa skladuje. To som sa trotiž znovu presunul a popočúval chlapcov z redakcie XB-1 v čele s Vladom Ríšom. Hovorili o ďalších plánoch časopisu ale aj vydavateľstva. Konkrétne predstavili novú knihu – zbierku steampunkových poviedok Mrtvý v parovodu, do ktorej prispeli viacerí renomovaní českí spisovatelia.
   V tom čase ma začínala zmáhať únava, tak som sa vybral do recepcie pre kľúč a na schodoch som stretol –Mareka Godulu! Práve dorazil z Poľska. Tak sme sa zvítali a dohodli sa, že sa stretneme neskôr. Nutne som si potreboval oddýchnuť. Uložil som sa v izbe a skoro hodinu driemal. Pomohlo mi to a na niekoľko hodín som bol znovu použiteľný.
   Vrátil som sa dolu, v Bugatti našiel Mareka a potom sme skoro celý zvyšok conu strávili buď spolu alebo blízko seba. Ale prvú hodinu sme posedeli pri pive a debatovali. Postupne si k nášmu stolu ešte prisadli Roger s Elendilkou a nejakým známym, potom aj Zvalovci. Marek si dobre porozumel s Rogerom, pretože ten hovorí dosť obstojne poľsky a mohli sa baviť bez tlmočníka. Marek mi priniesol a daroval skutočne reprezentatívnu knihu conanovských komiksov. Ešte som nestihol zistiť, koľko poviedok obsahuje, ale je poriadne hrubá. Problém je len v tom, že je celá v angličtine, čo mi dáva dosť veľký problém. Ale nech, aspoň obrázky popozerám.
   Krátko po piatej sme sa korporatívne zdvihli a presunuli sa do KS, kde končila prednáška Peťky Neomillnerovej. Mala názov Něco končí, něco začíná, ale zachytil som z nej len záver, takže nekomentujem. Po nej sa na stole rozložila Saška Pavelková (samozrejme sprevádzaná manželom Rastíkom Weberom) a spustila ďalšie pásmo filmových ukážok, tentoraz s trémou Nočná jazda! Ako som už napísal, musím si robiť poznámky, lebo aj tentoraz mi toho veľa uletelo dierami v hlave. Ostali mi tam len nesúvislé spomienky – videli sme ukážky z filmov Excalibur, Noc na Karlštejně, Princezná Mononoke, Blade, Od súmraku do úsvitu...a mnohých ďalších, na ktoré si možno spomeniem, keď to nebudem potrebovať.
   Zo Saškinej prednášky som si na chvíľu odskočil k susedom, ale na môj podiv tam neprebiehalo školenie v bojových umeniach avizované v programe. Zrejme sa menil, lebo som tam našiel Líviu Hlavačkovú ako prednáša o pohlavných chorobách, ktoré v istej dobe takmer spôsobili malý koniec sveta. Prednášala sama, jej tradičná spoločníčka Janka Jůzlová z mne neznámych príčin na FC neprišla.
   Po Saškinej prednáške, pri ktorej sme sa skvele bavili, začala ešte väčšia sranda. Pán Robert Waschka predvádzal inštruktáž, aké bojové techniky treba použiť na prežitie konca sveta. To by ste sa teda čudovali, čo všetko sa dá použiť ako zbraň na osobnú obranu. Vlastne skoro všetko, dokonca aj soľnička či parazól. Ale uplatní sa aj batoh s knihami a obyčajný šál. Samozrejme, všetko záleží na spôsobe použitia.
   To už mal FB skutočne tú pravú, tradičnú skvelú atmosféru a náladu. Poprichádzali ďalší ľudia a začínalo to gradovať. Zabehol som si do (prepchatej a prefajčenej) Stodoly na večeru a keď som sa vrátil, začínalo sa vyhlasovanie fénixconských cien. Bolo ich požehnane a na môj údiv to moderoval Šaman. Čakal som Martina Koutného, ale aj on bol medzi tými, čo neprišli – a bolo ich dosť: už spomenutý Honza Kantůrek, Anetka Čižmáriková, Crankie, Janka Jůzlová, Juro Červenák, Janko Žižka sa musel súrne vrátiť do Piešťan kvôli zdravotným problémom jeho mamičky. Dúfam, že je v poriadku.
   Prvá bola už klasicky cena O nejlepší fantasy. Egon Čierny oznámil svoju definitívnu rezignáciu na miesto vyhlasovateľa, preberá ho Vláďa Kejval. Ako sa Egon vtipne vyjadril – prestáva byť čarodejníkom Západu a stáva sa z neho Yoda. Ale ešte naposledy pasoval nových rytierov Rádu Fantasy.
   Potom si vzal slovo Vlado Ríša. Najprv spoločne s Frankou Vrbenskou pokrstili už spomenutú zbierku Mrtvý v parovodu. Z autorov čo do nej prispeli však boli prítomní len Leo Medek a Arjun, Jožka Pecinovského nejako nevedeli zohnať. Ono, tých kníh sa na FC krstilo hodne. Ak som dobre rátal, tak asi 14. Väčšinou sa krstilo v Bugatti a väčšina mi ušla. Zachytil som (v podstate náhodou) len krst zbierky Dany Ruskovej Běsné město, ktorú krstil Michael Bronec.
  No a potom priletel Daidalos. Hlavná literárna cena, ktorú udeľuje redakcia XB-1. Tento rok ho získal Martin Gilar, lenže ten je v USA a po cenu si neprišiel.
   Ďalej už len telegraficky – cenu Fénix tento rok dostala Franiška Vrbenská, cenu Conan Vašek Vágenknecht (ktorého sa nedalo zohnať), odovzdávala sa aj cena súťaže O poklad moravského sklepa a z tejto vyjde aj kniha poviedok, konkrétne vo vydavateľstve Hydra, ktorého šéfka Lenona Štiblaríková bola osobne prítomná. Nevynechala sa ani súťaž masiek, v ktorej nakoniec vyhrali všetci - nebolo ich zas tak veľa a torty sa dajú aj rozdeliť.  No a nakoniec bol ešte vyhlásený najsympatickejší pár FC –stali sa ním manželia Čierni.
   Bola to dosť náročná časť programu, tak som si zasa odskočil na izbu, že si hodinku poležím a oddýchnem. Na moje prekvapenie som našiel Jožka Pecinovského uloženého pohodlne na posteli. Ešte nespal a tak sme sa dali do debaty. Rozoberali sme všetko možné – knihy, filmy, dejiny, politiku, zdravie a choroby... hodina prebehla ako nič a keď som sa vrátil dolu, práve končila tombola. Ale o nič som neprišiel, lebo som si už tradične nekúpil ani jeden lístok. Zato podaktorí odchádzali riadne nabalení knihami a všeličím iným.
   A to už vlastne program končil. Posledným bodom je vždy tradičný Althing Conan society. A tradične nezačínal načas, Šaman stále čosi vybavoval. Tak som vyšiel na chodbu, usadil sa pri pulte a vytiahol fľašku Jägermeistera – padla veľmi rýchlo, nikto z oslovených nepohrdol. Myslím, že len Randalf odmietol s tým, že bude šoférovať.
   Althing však nakoniec bol. A bol veselý. Najprv Šaman pasoval Romana Hrušku na HMCS, potom si Vašek Vágenknecht prevzal cenu Conan a nakoniec som sa na chvíľu dostal na pomyslené pódium aj ja – to keď sa vyhlasovali výsledky súťaže Ve stopách Conana. K slovu sa na chvíľu dostali aj chalani z K.R.A.B.u – jeden z nich dostal mimoriadnu cenu (nepostrehol som za čo) – Zlatú kľučku!
   Z nasledujúceho mejdanu mám už len matné spomienky. Viem, že sme sa dali dokopy početná partia, rozprávali sme si vtipy a popíjali medovinu. Potom chalani dovliekli prehrávač a začalo sa tancovať. Ale dokedy sa tancovalo neviem. Počkal som na Šamana, ktorý mi sľúbil zborník z vlaňajšieho kola súťaže a pobral som sa na izbu. Boli asi tak dve hodiny v noci. Potichu, aby som nezobudil Jožka, som sa umyl, prezliekol a zaľahol.
   Ráno som vstal pomerne dosť slušne – bez opice aj bez žirafy. Zajedol som si, pobalil, rozlúčil sa s Jožkom a vypadol na vlak. Ten išiel na minútu presne (na rozdiel od vlaňajška) a o jedenástej som už rajzoval vonku s naším psom. A celý čas som sa snažil usporiadať si myšlienky, ktorých som mal plnú hlavu. Bolo toho veľa. A bolo to silné.
   A o rok to bude ešte silnejšie – v rámci Fénixconu sa bude robiť aj PARCON! Aby som si začal šporovať.
   Takže – FC2012 skončil. Skončil dobre, všetci boli spokojní a ja tiež. Však ono sa aj hovorí, že zlý začiatok, dobrý koniec. Toto bezo zvyšku platilo aj včera. Kým doobeda som dosť šomral, poobede a večer to už bolo to pravé orechové. A nech je to také aj o rok. Vďaka všetkým.                      Ondro

Žiadne komentáre: