nedeľa, 28. apríla 2013

SLAVCON 2013


SLAVCON 2013

   Je naprosto zjavné, že v posledných 2-3 rokoch sa Facebook stal hlavným a preferovaným komunikačným médiom pre československých scifistov. Jeho prostredníctvom sa našli a skamarátili aj ľudia, ktorí predtým o sebe ani netušili. Vďaka ti, Mark Zuckerberg, urobil si celkom dobrú vec. Vďaka tebe sa náš  fandom zmenil k lepšiemu. Ľudia spolu začali akoby úplne inak komunikovať, sú k sebe priateľskejší, viac a pevnejšie držia pokope, podporujú sa navzájom, povzbudzujú sa a držia palce jeden druhému. Ale po poriadku.
   To, či pôjdem na SC13 nebolo spočiatku isté – vzhľadom k vážnemu zdravotnému stavu môjho ocka a s tým spojenej takmer krízovej situácii v rodine som musel byť pripravený aj na to, že ho tento rok vynechám, čo by ma však nesmierne mrzelo. Nakoniec to však dopadlo celkom dobre, do Iuventy som sa dostal a strávil som tam nádhernú aprílovú sobotu.
   Facebook zafungoval už na stanici v NZ – priamo na peróne ma oslovil mladý muž, ktorý sa predstavi ako Mark E. Pocha, stály člen Voľnomyšlienkárskeho literárneho klubu (VLK), jednej z mojich obľúbených facebookových skupín, do ktorej pravidelne chodím a prispievam. Virtuálne sa Markom poznám dlho, ale teraz sme sa prvý krát stretli naživo. V BA sme sa spoločne vybrali na spoj. Pridal sa k nám ešte jeden chalan, ktorého od videnia poznám, ale netuším ako sa volá. To však ani nebolo dôležité – išiel na SC13 a to stačilo. V električke sa nám ešte pridal Janko Žižka.
   Už len 97 schodov, a si tam! – hlásal nápis kriedou pod schodiskom do Iuventy. Do kelu, to ju fakt museli stavať tak vysoko? Ale vyšliapal som to, aj keď mierne zadýchaný, zaplatil som si vstupné, dostal program a začal sa orientovať. Naša električková skupina sa síce rozpadla, ale v priebehu dňa sme sa stretali dosť často. Ona Iuventa zas nie je nijaký obrovský kolos, aby sa tam ľudia strácali.
   Na rozdiel od vlaňajška, boli teraz miestnosti s akciami označované celkom jednoducho – A1-A4, B1-B2, C1-C4. To by bolo v poriadku, ale už z úvodu nás ORGovia upozorňovali, že niektoré akcie majú zmenenú lokáciu a budú inde ako je v programe. Máme vraj sledovať zneny. Priznám sa, občas som to nestíhal sledovať a v dôsledku toho sa mi zo dvakrát stalo, že som prešiel celú budovu odhora dolu kým som našiel čo som hľadal.
   SC13 začal už v piatok a keďže scifisti sú noční vtáci, Iuventa sa zaplňovala len postupne. A postupne prichádzali aj ďalší členovia a členky VLKu, a bolo akosi logické a prirodzené, že sme dosť veľa času trávili spolu. Okrem už spomenutého Marka prišla Kamilka Galbavá, Adinka Ďurianová, Martinka Galois, Anetka Čižmáriková, Katuška Čavojová, Lenočka Štiblaríková (obe z vydavateľstva Hydra), Joe Zivak, Ondro Herec, Peťo Šufliarsky, Marek Slabej (ten až z Prahy), prišla Kiri aj Roger či Ivan Aľakša čakali sme aj Kissilenku, ale asi nemohla prísť. Pridal sa aj Jožo Pastucha, Mirka Weberová, Miloš Lacika a trochu neskôr aj Lucka Bocková a Dáška Mehešová. Svoj stánok klasicky rozložili Maxonovci.   Prišlo aj dosť kamarátov z Česka – Jirko Procházka (inak vraj budúci česko-slovenský prezident a monarcha v jednej osobe) s Klárkou Smolíkovou, Peťka Neomilnerová, Leo Medek, Darion, Fráňa Vrbenská, Dana Krejčová či Robo Waschka. Inak povedané – dokonalý výkvet fandomu. Trochu mi chýbal Zdeno Zachodil, ale ten mal lepšie – bol na svadbe kamarátom z Conan Society.
   A čo som všetko absolovoval? No, nebolo toho veľa, človek sa zatiaľ nevie naklonovať aby mohol byť na viacerých miestach odrazu a kvantová fyzika v bežnom živote tiež nefunguje. Začal som besedou o Černobyle, ktorú viedla Anna Číčelová, ale veľa nového som sa od nedozvedel. Tak som sa presunul o kus ďalej, do C3, kde sa konali scifistické raňajky. Aj tento rok ich podával Marcel Marko. Skôr ako som sa stihol usadiť mi zakývala Elendilka a spolu sme sa bavili na Marcelových perlách ducha, ktoré vypúšťal popri konzumácii štrúdle a jablka. Pustil nám pár trailerov z nových filmov a celé to dokopy ma celkom príjemne prebudilo k životu.
   V C3 som potom aj ostal. Milan Kuric (inak mne celkom neznámy fan) tam spustil prednášku o filmoch a seriáloch v štýle Indiana Jonesa. Úspešné filmy o svojráznom archeológovi totiž inšpirovali tvorcov TV seriálov k tomu, aby vymýšľali čosi podobné. Z nich asi najvydarenejší bol Mladý Indiana Jones, po ňom Lovkyňa tajomstiev v hlavnej úlohe s peknou Tiou Carrere.
   Potom ma postihol prvý priestorový zádrhel – prednáška Martina Vaňa o vojenských omyloch sa konala inde ako mala. Ale našiel som to a bolo to fajn. Martin nás hneď z úvodu upozornil, že nemáme čakať nejaké zasvätené vedecké fakty. On nie je historik, nebude nás obťažovať suchými popismi bitiek – on nás chce baviť. A to sa mu aj skutočne darilo. Hovoril napr. o bitkách pri Kresčaku a pri Pliske takým štýlom, že sme sa museli rehotať. Dosť som ľutoval, že som neskôr popoludní nemohol zhliadnuť aj druhú časť jeho veselého expozé.
    A to už bol čas obeda. Vyšiel som von na vzduch, sadol na lavičku a v milej spoločnosti priateľov z VLKu som skonzumoval skromný obed. Posedeli sme, pokecali, pofotili sa a nakoniec ma napadlo zavolať do Prahy Evke Suchomelovej, ktorá nemohla prísť, hoci sme sa na ňu všetci veľmi tešili. Tak nás potešil aspoň jej hlas v telefóne. Aj ona mala práve obednú pauzu.
   Popoludnie bolo tiež poriadne nabité. Najprv nás dievčatá z vydavateľstva Hydra poučili prednáškami o zvykoch Slovanov – Lenka (s peknou ružovou korunou na hlave) hovorila o zvykoch v priebehu roka – čo sa robilo na jar, pri kosení trávy a obilia, čo sa robilo pri zvádzaní budúceho partnera, pri narodení dieťaťa či pohrebe zosnulého. Potom si vzala slovo Katka. Napriek tomu, že nás stále upozorňovala, že je trémistka, vôbec mi tak nepripadala. Jej prednáška o slovanskom pôvode upírov, vampírov a im podobných beštií mala parádny drive, mala šťavu aj humor. A dosť sme sa aj dozvedeli, je zjavné, že Katka to s tými zubatými myslí vážne.
   Hneď potom sme sa presunuli na schody – Katka si tam zvolala všetkých autorov, ktorí prispeli do chystanej zbierky mikropoviedok (teda tých, čo boli prítomní na SC13), prebrali sme nejaké podrobnosti (Katka mi dosť rázne pripomenula, že som jej ešte nedal autorský  medajlónik), dohodli sa na ďalšom postupe – kniha má vyjsť v auguste a bude nie len v tlačenej, ale aj elektronickej forme. S honorármi však nemáme rátať – nie sú a nebudú. Ale to ani nie je podstatné. Kniha by však mala mať aj nejaký ten marketing a propagáciu, aby sa dostala do podvedomia verejnosti už pred vydaním. Katka by chcela robiť besedy s autormi napr. aj v knižniciach.
   Po porade som sa rýchlo presunul do A1. Nikdy si nenechám ujsť rozprávanie Jirka Procházku, pretože to je proste jedna veľká sranda. Inak to nebolo ani pri rozprávaní o tom, ako sa rodila séria Hvězdní honáci, alebo tiež westernová spaceopera. Mala tri pokračovania a okrem kníh vyšli aj komixy. Jirko zvážnel až pri rozprávaní o Kájovi Saudkovi, skvelom to českom maliarovi, ktorý k nej robil všetky ilustrácie, obálky a komixové kresby. Pán Saudek totiž pred piatimi rokmi upadol do kómy a preberá sa z nej len veľmi pomaly. Jirko má doma viacero jeho vlastnoručných kresieb z dávnejšej doby, ktoré dnes majú hodnotu desiatok tisíc korún.
   Ďalej som mal v pláne vypočuť si prednášku Karla Čakloša o Stratených svetoch Arthura Conana Doyla (ACD). Jeho kniha Stratený svet sa stala klasikou scifi. Bola viackrát sfilmovaná a vzniklo aj niekoľko TV seriálov rôznej kvality. Je však zjavné, že ACD písal o miestach, na ktorých nikdy nebol a nemal ani k dispozícii napr. vedomosti doktora Aubrechta, ktorý ako geológ skúmal juhoamerické tepuis. Tie sú totiž úplne iné, ako ich ACD popisuje – žiadna tropická džungľa plná reliktných dinosaurov. Práve naopak – na vrcholoch tepuis je len veľmi nízka, riedka vegetácia a jedinými živými tvormi sú tam chrobáky a pavúky.
   Ostal som tam len asi 20 minút, sedieť na tvrdých plastových sedačkách nie je ktovieaké príjemné. Na chvíľu som nakukol do vedľajšej miestnosti, ale rýchlo som zistil, že prednášku Michala Hrušku o príhodách astronautov a kozmonautov som počul na vlaňajšom Kozmodrome. Tak som sa zadným schodišťom vydal von z budovy na lúku, kde sa konali ukážky historického šermu a remesiel. Jednu takú šermovačku v podaní skupiny Schatmansdorf som ešte stihol. Chlapci sa snažili a ľudia sa bavili. Pozrel som si aj lukostrelcov a „výcvik“ kopijníkov, ktorý skutočne stredovekým spôsobom viedol Zdeněk Zlámal.
   Osviežený vetríkom som sa vrátil do telocvične, kde mal svoj ďalší prejav, či skôr akýsi workshop Jirko Procházka. Hovoril o tom, ako písať romány či poviedky, aby sa dali vôbec čítať. Mnohí autori robia tie isté chyby, ktoré ich výtvory znehodnocujú a degradujú. Veľmi sympaticky mu pritom sekundovala jeho partnerka Klárka Smolíková, predvádzali spolu dialógy tak, ako by nemali vyzerať, resp. ako by mali vyzerať. No a ako inak, bola okolo toho kopa srandy.
   Hneď po Jirkovi a Klárke sa ujal slova Ondro Herec. Hovoril o virtuálnych ženách v tvorbe Stanislawa Lema, ale po vyše hodine ma môj ctený zadok už tak bolel, že som musel zmeniť miesto. Našiel som ho vo veľkom divadle, kde akurát začínala debata so spisovateľmi. Na pódiu sa stretli najlepší – Juro Červenák (poobede v tej istej sále krstil druhú časť knihy Zlato Arkony), Františka Vrbenská, Peťka Neomilnerová, Martin Antonín a Leo Medek. Po chvíli sa k nim ešte pridal aj Jirko Procházka. Moderátoka Veronka Planková sa k slovu dostala zriedka a obecenstvo ešte menej. Na otázky, či a kde majú prítomní autori nejaký svoj tajný kútik, kde píšu, či počúvajú pri písaní hudbu a pod. odpovedali naozaj obšírne a hodina ubehla veľmi rýchlo.
   No a zároveň to bolo to posledné, čo som absolvoval. Bolo 18.00 a čas pokročil. Ak som sa chcel v nejakom rozumnom čase dostať domov, musel som sa rozlúčiť, hoci nerád. V ruksaku ma celkom príjemne ťažila kniha Franky Vrbenskej a Lea Medeka Stín modrého býka, ktorú som si kúpil u Michaela Broneca v stánku vydavateľstva Straky na vrbě. Škoda len, že som si ju nestihol dať podpísať, hoci obaja boli prítomní. Prostriedkami MHD som sa presunul na stanicu a nasadol do osobáku, ktorý išiel napodiv úplne presne. V Šali si ku mne prisadla kamarátka Zuzka Eichlerová a v jej milej spoločnosti som úspešne docestoval do NZ. Večer som ešte stihol hodiť album na Facebook a zaľahol vedľa svojej polovičky.
   Je dosť pravdepodobné, že som na niečo alebo niekoho zabudol, ale bolo toho fakt veľa a bolo to husté. Tak nech mi je odpustené.
   Čo na záver? Asi nič moc, len jednu vetu – kto tam nebol, nech ľutuje a nech už teraz začne pracovať na tom, aby sa tam dostal na budúci rok. Stojí to zato.

Ondro
 tak! už len 97 schodov a som tam
 prvá prednáška - Černobyľ-mesto duchov - lektorka Anna Číčelová
 správne scifistické raňajky podľa  Marcela Marka - štrúdľa a jablko
 Elendilka - nebola hladná - to, čo má v ruke nie sú čínske paličky na jedenie, ale kúzelnícke paličky a lá Harry Potter
 Robo Waschka a jeho kurz sebaobrany - takto ho musíš zdrapnúť a zatočiť
 Janko Žižka si vie vždy vybrať tú správnu spoločnosť
 Vladka Maxonová - predávala už od rána
 Juro prišiel až neskôr, zatiaľ ju strážila táto kráska z 501. imperiálnej légie 
 kvíz o Hre o tróny bude asi tradičný
 Alenke Košinárovej ten kostým pristane
 prednáška o Indiana Jonesovi a spol. ma zaujímala
 robil ju Milan Kuric
 VLK sa začína schádzať - Adinka Ďurianová...
 ...Kamilka Galbavá...
 ...Katka Bajzíková...
 ...Anetka Čižmáriková...
 Mark E. Pocha (v strede) - cestoval so mnou vo vlaku aj v električke
 Ivan Aľakša
 zľava: Jožo Pastucha, Mirka Weberová a Kami Galbavá
 imperiálni bojovníci sa tiež začíbajú schádzať
 Leonard Medek - so zbraňou v ruke strážil Iuventu
 Martin Vaňo - prednášal o vojenských prieseroch veľkých vojvodcov
 ďalšie posily pre VLK - vľavo Peťo Šufliarsky, Katka Čavojová, Lenka Štiblaríková a Kiri, vzadu Jožo Pastucha - toho chlapca v modrom nepoznám, nikto nás nepredstavil
 prednáška o zvykoch Slovanov mala úspech
 prednášala Lenka Štiblaríková
 Martinka Galois a Peťo Šufliarsky ju pozorne počúvali
 Katka Čavojová - podľ nej sú upíri slovanského pôvodu - tak teraz neviem: mám byť na to hrdý alebo sa za to hanbiť?
 porada o vydaní zbierky mikropoviedok sa konala na schodoch
 Darth Vader a jeho garda nastupuje
 Klárka Smolíková a Miloš Lacika..
 prišli si vypočuť prednášku JWP o knihách Hvězdní honáci..
 počúvali aj Lívika Hlavačková a Martin Antonín
 Ondro Herec prišiel až ku koncu
 Peťka Neomilnerová - tuším ju tá mágia robí stále mladšou a krajšou
 krst knihy Jura Červenáka (v strede so sekerou) Zlato Arkony 2. som nestihol
 Karol Čakloš - prednášal o Stratenom svete A.C. Doyla
 počúvali ho hlavne cievčatá
 šermovačka na lúke za Iuventou
 assasin bol neporaziteľný
 celá skupina v plnej zbroji
 starí Slovania mali doma totálny veget
 urobila si ho aj Dáška Mehešová
 aj títo traja mládežníci
 Zdeněk Zlámal 
 žeby gróf Dracula???
 výcvik kopijníkov bol veľká sranda
 strieľať z luku nie je vôbec jednoduché, treba sa to naučiť
 veľká dvojka- JWP a K.Smolíková...
 čo za múku si to kúpil? to mala byť hladká, nie polohrubá!
 ďalší z VLKu - Joe Zivak - v červenom tričku
 Ondro Herec (Pán upírov) prednášal o S. Lemovi...
 ... ale najprv si posinil čerstvou mladou krvou..
 Lucka Bocková -tento rok prišla trochu neskôr...
 beseda so spisovateľmi - Juro Červenák a Františka Vrbenská...
 ...Peťka Neomilnerová a Martin Antonín...
 Leonard Medek a Katka Bajzíková (ale ona to len uviedla)...
 ... pridal sa aj Jirko Procházka
kapurková pred odchodom...ale ľudia, netvárte sa tak vážne...

   

Žiadne komentáre: