piatok, 7. júna 2013

VÝSTAVA O UPÍROCH - MÚZEUM NOVÉ ZÁMKY




































  Pozvánku na vernisáž výstavy s podivným názvom "Buj še ty mňe, ňe ja tebe" som dostal mailom a potešila ma. Ide totiž o prvú výstavu na Slovensku špecializovanú na fenomén upírov a vampírizmu. Mal som na jej príprave svoj drobný podiel aj ja - kamarátom z múzea som zháňal literatúru o upíroch. 
   Prišiel som do múzea dosť skoro - ľudia sa ešte len začínali schádzať. A keďže som bol na podobnej vernisáži prvý krát, trochu ma prekvapilo, že sa nekonala v samotnej sále ale vonku na terase múzea. Neskôr som pochopil prečo - to množstvo ľudí by sa do sály nezmestilo. Čas čakania som trávil prehliadkou a fotením v lapidáriu. Objavil som tam napr. dva originálne rímske náhrobné kamene a polovicu jednej rímskej tabule, čo ma naplnilo hrdosťou - už nie len trenčania, aj my novozámčania máme rímsku tabuľu, len škoda, že z nej ostala len polovica, aj to horná, takže tam leží hore nohami.
   Zahájila to p. riaditeľka Gudmonová, po nej mali svoje krátke prednášky aj autori a kurátori výstavy - archeologička a moja kamarátka Eszter Kovácsová a historik Pavol Rusnák. Eszter robila archeologickú a p. Rusnák historickú časť výstavy. 
   Potom sme sa korpratívne presunuli do výstavnej sály a tam nastala riadna tlačenica. Vitríny s exponátmi zaberajú dosť veľa miesta, takže sme občas do seba narážali, ale bolo to v rámci slušnosti. 
   Čo napísať o samotných exponátoch? Je ich hodne, takže len v skratke - asi najzaujímavejšie a najprezeranejšie boli kostry "upírov". V stredoveku mohli za upíra vyhlásiť hocikoho, kto sa nepáčil - mrzáka (tak to ja by som bol prvý na rade), neznámych cudzincov, ktorí nečakane umreli ďaleko od domova, nepokrstené deti, ženy ktoré priveľa rozprávali a pod. Po smrti ich "preventívne" zmrzačili - odsekli im hlavu a položili ju k nohám, odsekli im chodidlá aby nemohli vstať z hrobu, zaťažovali im hrude veľkými kameňmi, ale napr. v Bulharsku sa našiel hrob s kostrou, ktorá bola prebodnutá oceľovým kolíkom. Drevený sa nepoužíval, pretože drevo v zemi zhnije. Záujem tiež vyvolávala lebka, ktorá mala medzi zubami kus tehly. To sa vraj dávalo práve ženám, ktoré veľa rozprávali, niektoré vraj nezavreli ústa aj po smrti a potom sa z ich hrobov ozývali podivné zvuky.
   Hroby "upírov" sa našli aj v našom regióne. Jeden sa našiel pri vykopávkach bývalej osady Letný most neďaleko NZ, vlastne na okraji mesta. Nevie sa, kto bol ten chudák, ktorému ukradli po smrti hlavu, lebo si mysleli, že je upír. Aj ostatné kosti mal prehádzané a polámané, aby sa vylúčilo riziko jeho návratu. Eszter vytvorila aj akúsi 3D rekonštrukciu tejto udalosti - v noci, za svetla fakle prišli k hrobu muži a neborákovi vzali hlavu.
   Druhý taký hrob sa našiel vo Veľkom Kýre (pre neznalých bývalé Milanovce). To bol tiež muž, ktorý prišiel o hlavu, ale len čiastočne - odtrhli mu ju, ale nechali na mieste. Preventívne mu však odsekli aj chodidlá, aby nemohol vstať.
   Takýchto a podobných hrobov bolo na Slovensku veľa. Ľudia sa upírov báli a tento ich strach vychádzal z toho, že si niektoré posmrtné javy a zmeny na telách mŕtvych ľudí nevedeli vysvetliť - nemali po ruke žiadnych patológov ani forenzných antropológov. Tak sa chránili ako vedeli.
   Inú, menšiu časť, tvorili informácie o morách. Každý z nás už zažil nočnú moru, mal blbý pocit akoby ho niečo tlačilo, zle sa mu v spánku dýchalo a mal divoké, nepekné sny. V stredoveku to ľudia pripisovali morám - malým, ale veľmi zákerným a nepríjemným bytostiam, ktoré sadli človeku na prsia a morili ho. Ľudia hľadali všemožné spôsob ochrany, napr. zapchávali kľúčové dierky a škáry na dverách domu, pretože mora by sa vedela pretlačiť aj cez ne. Obracali si šaty naopak, lebo to moru zmiatlo a ušla. A.t.p.
   Toto všetko sme sa dozvedeli od Eszterky a p. Rusnáka, ktorí sa celý čas nezastavili, neustále mali okolo seba hlúčiky počúvajúcich. 
   Asi po hodine som sa rozlúčil a opustil múzeum. Na chvíľu som ešte pred odchodom zablúdil do malej zasadačky, kde bolo občerstvenie, ale hladný som nebol. Zato som hodil reč s jedným známym, ktorý vyrobil zaujímavé 2D "glóbusy", na ktorých je znázonený vývoj morí a kontinentov podľa jednotlivých geologických období. Ten vývoj bol podľa toho oveľa zložitejší - neboli len Pangea a Gondwana. 
   No, čo na záver. Snáď len to, že návštevu tejto výstavy doporučujem každému. Potrvá do 31. júla, takže ak nemáte ešte plány na dovolenkové výlety, urobte si jeden do novozámockého múzea. Oplatí sa.

Ondro T.

Žiadne komentáre: