nedeľa, 26. marca 2017

ANIME SHOW 2017

   Moja prvá účasť na AnimeShow (AS) nezačala práve najšťastnejšie - dlhým čakaním. Cesta do BA bola v pohode, strávil som ju celkom príjemným priateľským pokecom s bývalou kolegyňou z knižnice, na električku som tiež nemusel čakať a k DK Ružinov som sa dostal dosť rýchlo. Ale už z diaľky som si všimol, že niečo nie je tak, ako býva pri Istroconoch, ktoré sa robia v tom istom DK. Rodiaci sa dav čakajúcich bol akosi ďaleko od hlavného vchodu. Až keď som prišiel celkom blízko všimol som si, že celý areál pred DK je ohradený vysokým drôteným plotom! (jeho účel som sa dozvedel až neskôr).
   Podľa informácií získaných z okolia sa predaj lístkov mal začať o 9:00, ale v skutočnosti začal až o 9:20. A lístky sa nepredávali vo vestibule DK, ale vo veľkom stane na ploche vpredu. A rad, ktorý sa medzičasom vytvoril akoby nemal konca a nehýbal sa. Tak som sa usadil na parapete okna a čakal ...  a celý čas čakania ma prenasledovala myšlienka, že by som sa mal prosto otočiť a vrátiť prvým vlakom domov.  A bolo to stále horšie, rad bol stále dlhší, pretože s každým došlým spojom sa počet čakajúcich zvyšoval. Navyše bolo ešte dosť chladno, takže som nakoniec predsa len zahnal onú nepeknú myšlienku, počkal do 10:00 keď otvárali prvý najbližší podnik, dal si čaj a až potom som sa zaradil na koniec radu. Ten sa našťastie začal hýbať, ale i tak mi trvalo 25 minút, kým som konečne dostal náramok na ruku a mohol sa ponoriť do víru diania. 
   DK Ružinov už ako-tak poznám, ale moje vyhliadnuté salóny - Scifi a Fantasy - boli úplne inde ako bežne. Hlavne Scifi salón som mal problém nájsť, dokonca som sa musel pýtať na cestu. Ale v konečnom dôsledku mi to bolo aj tak na nič, lebo som doň ani raz nezašiel. Všetko podstatné, čo som chcel vidieť a počuť sa dialo vo Fantasy salóne (FS), ktorý ma naopak prekvapil svojou veľkosťou a počtom miest na sedenie. A nájsť ho tiež nebolo ťažké. 
   Keď som ta vošiel prvý krát konala sa tam akási škola stredovekého tanca, ktorú viedli dve mimoriadne švárne kostýmované učiteľky zo združenia Fringia. To ma však - vzhľadom k mojim pohybovým schopnostiam - príliš nezaujalo, tak som sa vybral hľadať nejakých známych. Ako prvých som našiel Maxonovcov a ich stánok. Juro tam však bol sám bez Vladky, ktorá mala seknuté kríže a liečila sa doma. Oproti mali stánoček Harmanovci a ich Artis Omnis. Tentoraz dorazila celá rodina, aby sa mohli striedať. Mali totiž aj iné povinnosti okrem predaja kníh. Na schodoch na poschodie som sa skoro zrazil s Lívikou Hlavačkovou, ktorej som sa posťažoval na boľavé nohy.  No a vonku som konečne narazil aj na Marka E.Pochu a Cuca, s ktorými sme hneď obsadili jeden stôl a začali debatu. Mark (inak občianskym menom Marián) ju podporoval dúškami meninovej "svätenej vody" ráže cca 52 st., čo sme celkom kvitovali - v chlade príjemne zahriala. 
   A tiež mi z nej pekne vytrávilo, tak som si zašiel kúpiť nejaké poživatiny. Kým som sa vrátil, k nášmu stolu si prisadli ďalší - Ivo Harman, jeho deti a Robo Žitňan, akožto jeden z hlavných organizátorov. A popri konzumácii kuracinky som sa dozvedel dôvod toho plota - mal zaistiť, aby sa do priestoru AS dostali naozaj len tí, čo to mali zaplatené. Vlani na Istrocone bol priestor pred DK otvorený a okrem účastníkov sa tam priplietali aj ľudia z paralelného sveta, ktorí to tam dosť mršili - bezdomovci a skinheadi, ktorí vyvolávali konflikty, hlavne večer, keď už boli viac alebo menej pod parou. 
   Obed som nakoniec urýchlil, aby som sa mohol presunúť do FS, kde začínala prezentácia vydavateľstva Artis Omnis. Viedla ju Andrejka Harmanová a prezentovala hneď tri knihy aj s autormi. Prvou bola Jana Plauchová, mladá kočka s astronomickým vzdelaním, ktorá má na svedomí už tri zaujímavé knihy, všetky s tematikou kozmických letov - " Nula kelvinov", "Večnosť omylov" a " Úvod do teórie chaosu". Druhou knihou bol román na hranici postapo s názvom "Sabotáž na okraji vesmíru" z pera Richarda Brenkuša, tiež mladého autora, ktorý debutoval(veľmi úspešne) v roku 2012 v Cene Fantázie. Do tretice Aďka uviedla knihu Janka Išu "Temnota v Pressburgu". Drsný horor, ktorý nič neprikrášľuje a ide do tuhého. Janko však z rodinných dôvodov na AS neprišiel, zastúpil ho Cuco, ktorý robil do knihy ilustrácie a obálku. 
   Potom sa vo FS začala prednáška Jura Malíčka "Čo je doma, to sa počíta", ale o čom bola neviem. Ozvala sa mi (na moje veľké ale milé prekvapenie) Kamilka Galbavá, tak sme spolu zašli do onoho podniku, kde som bol ráno, ale tentoraz som si už dal vytúžený Gambrinus. Popri inom pokeci prišla reč aj na Ondríka Herca, ktorý má stále horšie zdravotné problémy a na cony už nechodí, čo mi je veľmi ľúto. Tak som mu aspoň zavolal, pozdravil ho a poprial mu skoré uzdravenie. Dúfam, že na niektorom z blízkych conov ho už stretnem naživo. 
   Kamilka potom vzala syna na obed a ja som sa vrátil do FS, kde začínala veľká sranda - hodinka hororu s Markom E.Pochom nazvaná "Strach má veľké oči". Vypočuli sme si Markove epochálne hlášky, prudko naturalistický popis predčasného cisárskeho rezu jednej nešťastnej zajatkyne peruánskych kanibalov (Kamilka musela synovi zakrývať uši, aby tie hrôzy nepočul), vyspovedal pár prítomných (od jednej milej dievčinky sme sa napr. dozvedeli šokujúcu správu - podľa nej Peru je v Brazílii!!!) a nakoniec sme vybrali najčudnejšieho diváka, ktorý dostal knižku. 
  Svoje miesto vo FS som ani neopúšťal, pretože hneď po Markovi nastúpil Juro Červenák ako hosť vydavateľstva Artis Omnis. Harmanovci sa rozhodli postupne vydať spätne v slovenčine všetky jeho staršie tituly. Už vyšli komplet 3 diely Čierneho Rogana, 3 diely Černokňažníka, medzičasom romány "Prízraky na Devíne" a "Sekera z bronzu, rúno zo zlata", no a teraz začínajú so ságou Bohatier, ktorá prvý krát vyšla v češtine pred desiatimi rokmi. 
   To sa mi však už čas krátil (od začiatku som plánoval odísť najneskôr o 15:30), tak som sa ešte rýchlo rozlúčil so známymi (vo dverách som sa takmer zrazil s Františkou Vrbenskou), električkou sa premiestnil na stanicu, zázrakom stihol zmeškané EC a o 17:00 som z neho vystúpil v NZ. Samozrejme, kým som dokrivkal na stanovište taxíkov, všetky mi odišli, tak som zavolal svoju krajšiu polovičku a tá ma doviezla domov. A zadarmo!
   AS je hlavne o maskách, o japonskej a kórejskej kultúre, o filmoch, hrách a súťažiach. Bolo toho fakt veľmi veľa na pozeranie a počúvanie, ale nebolo v ľudských silách a schopnostiach absolvovať čo len štvrtinu z toho všetkého. Tam si prosto človek musí vybrať, čomu dá prednosť. Ja som dal prednosť svojim priateľom a svojmu žánru. Ostatné síce bolo určite tiež zaujímavé, ale muselo to ísť bokom. Možno som prišiel o efektné veci - napr. cosplay či karaoke - ale neľutujem. To, čo som zažil, videl a počul ma potešilo a pobavilo. A na to, že som sa pôvodne už ráno chcel otočiť a vrátiť domov, som si neskôr ani nespomenul. 
   Na záver len jedno - bolo to fajn. Dovi o mesiac na Slavcone.              OndroT

P.S. - ako som napísal - AS je hlavne o maskách, takže aj na fotkách ich bude viac ako inokedy. A popisky k nim ani nebudem dávať, aj tak neviem, kto je čo. 

 lístky sa predávali v tom žltom stane
 rad - nekončiaci a nehybný
 uvítací výbor AS
 Harmanových deťúrence 
 rýchlokurz stredovekého tanca - v popredí jedna z učiteliek
 stánok Brlohárov
hráčov bolo všade plno
vozítko a la Terminátor 2
Lívika Hlavačková - slniečko na scifistickom nebi


japonský šach 
zástupca 501. légie 

Robo Žitňan ako mediálna hviezda
zľava: Mark E.Pocha, Tomi Jakubec, Martin "Cuco" Luciak


zľava: mladšie Harmanovic dieťa, Ivo Harman, Robo Žitňan


Andrejka Harmanová s potomstvom
Alex Schneider
učiteľky stredovekých tancov
Andrejka Harmanová s autormi: vľavo Rišo Brenkuš, vedľa Janka Plauchová
prezentované knihy
Cuco v plnom umeleckom nasadení

s týmto jedim som cestoval z NZ ...stretli sme sa už na stanici, ale vtedy ešte nemal tú masku
Kamilka Galbavá - jasná hviezda scifistického neba ...
... s Ivanom Aľakšom...
.. a so mnou
Jack Sparrow ... v rámci možností
lukostrelci ...
.. aj lukostrelkyne
pitný režim ...na zdravie


ešte jeden záber z prezentácie Artis Omnis



Juro Malíček 
Ivo Aľakša s Ruženkou a maskovanou neterkou

hodinka hororu začína - Mark E.Pocha (vľavo dolu v zelených šatách je jeho právna poradkyňa)
mal fakt plnú sálu strachuchtivých divákov
Mark svoje horory naplno prežíva

od tejto milej dievčinky sme sa dozvedeli, že Peru je v Brazílii
Kamilka Galbavá : syn môj, nepočúvaj tie hrôzy
najdivnejší diváci 
Juro Červenák - začal autogramiádu už pred vystúpením
...už môžem vojsť?
besedu s Jurom uvádzal Ivo Harman






Mark a jeho víťazná cigara
... a kapurková - s Henikou Galgóciovou

Žiadne komentáre: