nedeľa, 19. marca 2017

BESEDA S MAROŠOM KUBICSKOM A MARKOM E. POCHOM

   Bolo to také trochu narýchlo, hektické, ale v konečnom dôsledku fajn a veselé, ako sa neskôr Marek vyjadril epochálne. 
   Naozaj som nemal príliš veľa času na to, aby som zorganizoval besedu so spisovateľmi, vlastne len asi týždeň. V rámci Týždňa knižníc nám ostal jeden voľný deň, na ktorý sme nemali žiadnu akciu, tak som sa podujal dať dokopy niečo, čo by stálo za to. 
   Mark E.Pocha sa už dávnejšie zaujímal o možnosť pobesedovať si s čitateľmi novozámockej knižnice, tak som tento jeho záujem využil a rovno som sa na neho nakontaktoval cez Facebook. Maroš Kubicsko bol u nás na besede vlani spolu so Štefanom Konkolom. Aj toho som oslovil, ale odmietol účasť kvôli zdravotným problémom. A tak sa stalo, že sa u nás v zasadačke stretli hneď dvaja spisovatelia - obaja píšu fantastiku, ale každý z trochu iného súdka.
   Druhá vec bola zohnať účastníkov. Keďže sa beseda mala konať dopoludnia, mohli to byť jedine študenti. A vtedy som sa na svoje nepríjemné prekvapenie dozvedel, že práve v onen utorok sa začínajú maturitné písomky a veľká väčšina riaditeľov stredných škôl udelila ostatným ročníkom riaditeľské voľno. Našťastie mám super kolegyňu Gizku, ktorá má zas dobré kontakty na základné školy, a tá mi za hodinu vybavila celú triedu ôsmakov z Gáborky (deviataci sa museli chystať na monitor). Buď jej za to veľká vďaka.
    Maroša Kubicska som viac-menej predstavil už vlani ako autora románu Veža elfov, ktorý je pokračovaním kultového románu Š. Konkola Pohrobok. Je učiteľom slovenčiny a informatiky na nitrianskom konzervatóriu a podľa toho, čo nám rozprával, študenti ho musia milovať. Či aj čitatelia, to neviem. Ale každopádne, neberie fantasy žáner nijako rigorózne, skôr dosť svojsky - nemá vyslovene kladné či záporné postavy, kniha Veža elfov vôbec nekončí nejakým víťazstvom Dobra nad Zlom či milostným happyendom. A jeho nová kniha Potvorobijcovia zrejme tiež nie. V nej ide o partiu mladých, ktorí sa pomocou magickej kopije dostanú do predveľkomoravskej doby, kde ich začnú otravovať nie len naštvaní Avari, ale aj avarskí démoni. Sú to riadne potvory a z našich hrdinov sa stanú potvorobijcovia. 
  Mark E. Pocha je prakticky opačným pólom Maroša. Tiež je síce pôvodným povolaním učiteľ nemčiny, ale dlho pri ňom nevydržal.  Sám seba označuje za Charlesa Mansona slovenskej literatúry, čo samo osebe dáva tušiť, že jeho diela nie sú prechádzkou ružovým sadom. Mark píše horory! A nie sú to žiadne rozprávky typu Drakulu či Frankensteina. V jeho hororoch tečú potoky krvi, hlavy a končatiny lietajú a vzduchom sa nesú desivé výkriky umierajúcich. Naturalizmus vo svojej najotvorenejšej najbrutálnejšej forme. Predstavil nám svoje dve doteraz vydané knihy - Krajina kanibalov a Kontakt. Prvá je o skupine slovenských študentov, ktorí sa vydali na výlet do Peruánskej džungle a tam ich chytila tlupa miestnych ľudožrútov, ktorí zjavne už dávno nemali nič dobré na obed. Samozrejme, popisy prípravy konzumácie jednotlivých členov výpravy sú naozaj pre silné žalúdky. Druhá kniha sa odohráva na Slovensku, pri akomsi odľahlom horskom hoteli zrazu pristane mimozemská kozmická loď, vystúpia z nej hladní emzáci, zistia, že v hoteli sa nachádza "jedlo" a začnú sa oň intenzívne zaujímať. Kniha ešte neopustila tlačiareň, ale je to vecou pár týždňov. 
   No, skrátka práve niečo pre rebelantských tínedžerov, ktorých bola plná zasadačka. Našli sa dokonca aj takí, ktorí sa nehanbili zdvihnúť ruku a pýtať sa, takže zábava gradovala a keď sa po vyše hodine a pol beseda skončila, niektorí si Markovu Krajinu kanibalov dokonca kúpili. Masová spoločná fotka s autormi bola už len čerešničkou na torte. 
   Napodiv, pozitívne boli aj ohlasy prítomných učiteliek, ktoré skonštatovali, že je dobré, aby deti vedeli a poznali aj iných autorov a iné žánre, než len tie, o ktorých sa píše v učebniciach literatúry. Nestačí poznať len Kukučína alebo Dostojevského, pretože literatúra je oveľa širší pojem. Nech už sa to niekomu páči alebo nie, aj okrajové žánre sú jej súčasťou a majú svoju masovú základňu čitateľov a priaznivcov. Decká už nebaví chodiť na besedy s distingvovanými pánmi autormi, ktorí mentorujú hlbokomyseľné filozofické frázy. Nezaškodí im zmena, niečo nové, niečo neformálne. A Mark je človek absolútne neformálny. Mark je uragán. 
   Inak povedané, bolo to takmer 100 minút skvelej zábavy, škoda že sa žiadnym zástupcom médií neuráčilo zdvihnúť zadky a prísť z toho urobiť aspoň krátky šot. 
   Po besede som chlapcov pozval na obed, ale Maroš sa musel rýchlo vrátiť do Nitry, aby stihol ešte záver písomiek. A tak sme do Irish Pubu išli len s Markom a Lucy, vlastným menom Lucia Medeková. To je jedna naša spoločná známa z rôznych conov, úžasne milé dievčatko, veľká scifistka. A po dobrom jedle som Markovi ponúkol možnosť prísť aj k nám do Scifi klubu a tam pohovoriť o svojich knihách, podebatovať a pobaviť sa. S radosťou to prijal, takže budeme mať postarané o program aj v júni. 

P.S. - hneď večer som hodil na Facebook kopec fotiek a začal frmol - toľko lajkov a komentárov som ešte nikdy nedostal ... a ešte aj teraz (je nedeľa) stále nejaké prichádzajú.

fotky z besedy - zasadačka knižnice A.Bernoláka - utorok 14. marca 2017 







































    

Žiadne komentáre: