nedeľa 9. decembra 2018

NOVOCON 2018 - 30. výročie založenia scifi klubu ORION

    Tak, máme to za sebou! Deň, o ktorom sme hovorili už celé mesiace sa nakoniec celkom dobre vydaril  všetci, ktorí prišli odchádzali (dúfam) spokojní. 
Dosť dlho sme špekulovali nad tým, ako a čo vlastne urobíme, aby to bola slušná a dôstojná oslava. Predsa len, stretávame sa už po dve generácie, niektorí mladší členovia klubu ani neboli na svete, keď sme ho v decembri 1988 zakladali. Až po nejakej dobe sme sa ujednotili na programe. Bol v podstate jednoduchý a skromný - zraz v knižnici, prípitok, potom spoločná večera v podniku X-Fan (cca 200 m od knižnice), po návrate si pozrieme prezentáciu o 30 rokoch v klube, potom bude výročná torta a po nej voľná zábava zhruba do 22:00 - dlhšie mi rodinné problémy nedovoľujú byť mimo domu. Všetci s týmto riešením súhlasili a postupne sa nahlásilo 16 humanoidov (žiadal som to kvôli tomu, aby v X-Fane vedeli, koľko miest majú nachystať). Niektorí odriekli účasť kvôli chorobe, niektorí kvôli účasti na stužkových báloch, a viacerí, aj napriek mojim opakovaným urgenciám, nezareagovali vôbec. 
    Schádzať sme sa začali okolo 17:00 a do odchodu sme boli kompletní. Otvoril som fľašu skvelej a skvelo vychladenej hruškovice a spoločne sme si pripili na to, čo máme za sebou a tiež na to, čo ešte máme pred sebou. Potom nás prišla pozdraviť riaditeľka knižnice Ľubka Červená, zablahoželala  nám a popriala ďalšie úspešné roky. 
   V X-Fane nás už čakal veľký prestretý stôl, ktorý sa postupne zaplnil chutnými, voňajúcimi jedlami, ktoré mali podaktorí aj problém skonzumovať, nakoľko porcie podávané personálom reštaurácie sú na hranici ľudských možností. Tiež som svoju pizzu X-Fan nezvládol, zvyšok som si dal zabaliť a mal som ju na obed na druhý deň.
   V X-Fane sme sa zdržali cca do 20:00, vrátili sme sa do knižnice, posadali si v kancelárii (našťastie je dosť veľká) a spustil som sľúbenú prezentáciu, na ktorej som robil asi dva mesiace. Aktívne mi pritom pomáhala Evka Seková, ktorá ochotne naskenovala alebo nafotila desiatky obrázkov. Ono, dostať hrubú, nadupanú kroniku do skenera nebolo práve jednoduché, tak sa to riešilo, že sa fotky v nej odfotili a preniesli do PC. Kvalita sa tým síce mierne znížila, ale dostali sa tam a to bolo hlavné. Celá prezentácia mala 234 slajdov, prvým boli - samozrejme - fotky zo zakladajúcej schôdze v roku 1988, no a postupne sme prešli až k poslednej klubovej akcii, ktorou bol krst mojej novej conanovky pred týždňom. Ako inak, pohľad na staršie obrázky logicky vyvolával pobavené reakcie, skutočne sme občas až žasli nad tým, akí sme boli mladí a krásni, keď sme klub rozbiehali. A hlavne, ako sme sa rokmi menili, ako rástli naše vtedy malé, alebo ešte nenarodené deti, ako sme sa s klubom sťahovali do stále iných priestorov, ale stále sme ostávali súčasťou knižnice, kde sme mali spoľahlivú strechu nad hlavou. Našlo sa aj hodne fotiek z conov, na ktoré smerovali naše kroky, hlavne Istrocony, Slavcony, ale boli sme spoločne aj na pár Parconoch. Samozrejme, najviac fotiek bolo z našich letných piknikov. Možno si podaktorí v duchu zašomrali, že nie sú na fotkách vidieť viac, ale ako som v poslednom slajde napísal, bol to ich problém, mali chodiť do klubu alebo na cony častejšie. 
   No a potom sme sa vrhli na tortu, ktorá nás čakala v chladničke. Neviem prečo, vždy chcú odo mňa, aby som ju krájal, čo mi vôbec nejde a ani teraz sa mi to príliš nedarilo. Poctivo som ju síce rozkrájal na 16 dielov, ale boli také všelijaké, kostrbaté a nerovnako veľké. Našťastie to nikto nereklamoval. 
   Po kolektívnej konzumácii sladkej odmeny z kuchyne Evky Sekovej sme sa znovu na chvíľu usadili pred PC, kde nám Egi Németh a Majky Straňovský pustili kvízik z ukážok z filmov, ktoré sme mali hádať. Chlapci to vzali s humorom, takže bolo okolo toho kopa smiechu. 
   Lenže, to sa už nebezpečne priblížila ona nešťastná 22. hodina a musel som inak príjemné stretnutie rozpustiť. Nikto však neprotestoval, všetci vedia o mojej rodinnej situácii a rešpektujú to. Dali sme si záverečný prípitok šampanským, ktoré dodal Waldo. Pred knižnicou sme porozlučovali a rozišli sa s tým, že pokračujeme ďalej. Ako dlho, to neviem, ale iste do môjho odchodu do penzie, čo bude o cca 5  rokov. Takže na 35. výročie zas niečo pripravím - rozlúčkový večierok. Ale dovtedy je ešte dosť času.....                                 OndroT

popisky k fotkám nedávam, každý vie, čo sa dialo...teda, každý, kto tam bol...kto tam nebol, nech sa ozve a opýta