nedeľa, 23. júla 2017

PIKNICON 2017 - part 1

Bol to vlastne Piknicon na dvakrát - už dávno sa nám nestalo, aby sme museli z nášho miesta na Čerešňovej ulici utekať kvôli búrke, ktorá podľa predpovede počasia ani nemala byť, a to presne o 14:00 poobede, keď už sme mali všetko nachystané. Našťastie existujú mobilné telefóny, takže sa záujemcovia o účasť mohli priebežne informovať a navrhovať riešenie. Ale v podstate existovali iba dve - buď to úplne zrušiť a ísť domov, alebo sa presunúť do pivárne na Kurtoch a stráviť sobotné (15. 7.) poobedie tam - pri chutnom krušovickom a ešte chutnejších zemiakových plackách či diabolských toastoch. Samozrejme, zvíťazila druhá možnosť, aj keď postupne pršať prestalo, opekať by sa aj tak nedalo, lebo všetko bolo mokré. 
   Piváreň na Kurtoch je útulná krčmička na okraji mesta, má dve vnútorné miestnosti a veľkú zakrytú terasu. V čas nášho neplánovaného príchodu však bolo všade prázdno, čo bola výhoda, lebo sme si mohli vybrať najväčší stôl, okolo ktorého sme sa pekne pomestili. Kým vlani účasť na PC kulminovala na čísle 6, tento raz sa nás zišlo o dvoch viac, čo sa dá považovať za úspech. Zrejme zabrali moje výhražné maily, že PC jednoducho zruším, že kvôli pár ľuďom sa mi neoplatí namáhať sa atp. A tak sme zasadli vedno Evka Seková, Egi Németh s manželkou Peťkou, Waldo Urminský s priateľkou Beatkou, Peťo Hudec, Zoli Tóth, moja maličkosť a nakoniec sa k nám ešte pridal Egiho kamarát Danko, ktorý síce do klubu nepatrí, ale veľmi rýchlo zapadol a bavil sa. 
   Reč sa točila okolo všetkého možného, ale asi najviac okolo Beatkinej prvej knihy, ktorú napísala nedávno, a Waldo jej ju ako darček "vydal" vo vlastnej réžii - v počte 2 kusy! Na druhej strane - nakoľko som mal možnosť si tú knihu prečítať - je naozaj napísaná dobre. Názov je Soňa, čo je vlastne sama Beatka. Tá kniha je fakticky jej autobiografia - veľmi sugestívna, otvorená a prudko čítavá. Okamžite som Beatke oznámil, že budem kontaktovať vydavateľstvo Artis Omnis a ponúknem im Soňu do pozornosti. To som už aj urobil, ale Harmanovci boli vo Francúzsku na dovolenke, po návrate budú mať kopec roboty, takže sa mám znovu ozvať dakedy na jeseň. 
   Jediné, čo nás poriadne zarmútilo a šokovalo bola správa o smrti Judky Vojtekovej, manželky Miloša Vojteka. Obaja bývali pravidelnými účastníkmi Pikniconov, pravda len do času, kým sa presťahovali do Rajky. Čo sa Juditke stalo neviem, nejako som sa to nemal ako a od koho dozvedieť. Miloš nedal nič vedieť, vlastne neviem ani kedy a kde mala pohreb. Júúúj, je mi to veľmi, veľmi ľúto, Judka bola super kamoška nám všetkým. 
   Z pivárne sme odchádzali okolo siedmej večer, spokojní a dohodnutí, že o týždeň PC zopakujeme na klasickom mieste a s klasickým opekaním. 

   A to sa aj podarilo, ten minulý nezdar sme si 22.7. vynahradili aj s úrokmi. Dokonca nás bolo ešte viac - celkovo sa okolo stola a ohniska vystriedalo desať humanoidov. Z minulotýždňovej krčmovej partie tam boli Evka, Zoli Tóth, Waldo s Beatkou a ja, zato prišli Zoli Gergely, Pišta Procházka, Ildi Kissová sa synom Ričim, a po rokoch nás poctil svojou prítomnosťou aj Janči Czuczor.
   Už minule som chcel partiu počastovať Conanovicou, ktorú mi Roman Hruška podaroval na Slavcone, ale v pivárni som ju vybaľovať nechcel, asi by to nebolo slušné konzumovať tam vlastné liehoviny. Tak som ju nechal ešte týždeň chladiť a vytiahol som ju na druhý pokus. Okrem ZT, ktorý bol šofér, si ju dali všetci (Janči prišiel neskoro, už bola vypitá) a náramne chutila - no bodaj by nie, keď ju vo svojej čarodejníckej dielni vydestiloval sám Thot Amon. Ale chutilo aj všetko ostatné - klobásky, špekačky, slaninka, Ildine kvasené uhorky padli behom chvíle - musím uznať, že sa jej superne vydarili. Úspech mali aj Evkine slaninové pagáčiky. A tiež sa vypilo vlastne všetko čo bolo na stole, však kto by to zbytočne vláčil domov. 
    No, a debaty? Zasa o všetkom možnom. Keďže sa zišli traja ufológovia (Waldo, ZG, a Pišta), začali nám okolo hláv a uší poletovať mimozemské potvory. Reč prišla aj na politiku, konšpirácie, či len také bežné ľudské problémy a medziľudské vzťahy. U nás sa téma vždy nájde. Napr. poniektorí ešte stále nevedeli, prečo práve Conanovica - tak som im vysvetľoval, čo je Conan Society, čo je súťaž Ve stopách Conana atp. No a ešte stále rezonovala téma Beatkinej knihy Soňa, ku ktorej sme jej opätovne zablahoželali a pripili na jej budúci úspech - čím iným ako Conanovicou.
   Prvý sa rozlúčil ZT, ktorý musel ísť opatriť mamku,  chvíľu po ňom Pišta, neskôr Waldovci a spolu s nimi aj Ildi s Ričim, ktorým išiel autobus (všetci bývajú v Komoči), takže nás rýchlo ubúdalo. Radšej sme to zabalili, uhasili oheň a pobrali sa domov ešte spokojnejší ako pred týždňom, keď sme odchádzali z Kurtov. Samozrejme, v auguste pokračujeme - vychádza to na 12.8. 
   Ale ani tie sme neohrdli - v zostave Janči, ZG a ja sme tam ešte zapadli doplniť tekutiny. Ja som však už pil len kofolu, piva som mal dosť a jedla tiež, no Janči mi aj tak objednal porciu zemiakových placiek. Nezvládol som, dve som si zabalil a zaniesol mojej žene, ktorá sa na ne už dávnejšie chystala. 
   Cca o 20:15 som sa chalanmi rozlúčil a išiel domov, teda k mamke. Ešte dobre, že býva v susednej ulici. Dal som si sprchu, chvíľu posedel pri PC a stiahol fotky a nakoniec som zaľahol. Neviem prečo, ale asi som bol z toho inak skvelého popoludnia taký unavený, že som nedokázal zaspať. Podarilo sa mi to až dakedy nad ránom. Ale nevadí, však to doženiem.        OndroT


































































P.S. - popisky k fotkám nedávam - každý sa na nich nájde