nedeľa 22. septembra 2019

ISTROCON/COMICSALON 2019

   Vďaka ti, Slovenská pošta za Ticketportal! som si povedal, keď som v sobotu 21.9. krátko pred 11:00 dorazil do DK Ružinov. Rad ľudí čakajúcich na vstupenku, na 99% tínedžerov, siahal do nedohľadna. Keby som nemal lístok kúpený v uvedenom predpredaji, tak sa rovno otočím a vrátim sa domov. Ale poďme po poriadku. 
   Tohtoročnú účasť na IC som - z klasických rodinných dôvodov - plánoval na kratšiu dobu, ako obvykle. Ale i tak mi to stálo za to, hoci len na tých pár hodín. Lístok som si kúpil, ako som už uviedol vopred. Nebol práve lacný, ale šľak to traf. Ešte v piatok večer po návrate z klubu sa mi ozval Zoli Gergely, že by išiel aj on, ale moja správa o tom, že na IC sa nebudú rozoberať žiadne ufolofické ani archeoastronautické témy typu Däniken, ho nakoniec odradila. Vlak dorazil do BA načas a krátko potom som sa presvedčil, že aj v hlavnom meste sa nájdu slušní mladí ľudia - partia chalanov ma v predajni lístkov slušne pustila pred seba v rade. Ale je dosť možné, že to neboli blaváci.
   O zmene organizácie MHD v BA som nevedel, a fakt, že z Hlavnej stanice už nechodí električka č.2 ma nepríjemne prekvapil. Ale napokon som našiel riešenie, ako sa s jedným presadaním dostať do Ružinova - jednotkou som sa zviezol na Obchodnú a odtiaľ deviatkou až k DK Ružinov.
   V úvode spomenutý nekonečný rad som prosto ignoroval, zašiel som rovno k pokladni a ukázal lístok. O pár sekúnd som už mal na ruke identifikačný náramok a mohol som sa ponoriť do - všeobecnej tlačenice. Do kelu - ak to takto pôjde ďalej, bude musieť Robo Žitňan objednať futbalový štadión.
   Prekvapilo ma, že som nedostal klasickú tlačenú verziu programu - až dodatočne som sa dozvedel, že tento rok to po novom riešili formou mobilnej aplikácie, čo bolo nad moje sily mobilného diletanta. Obrovskú tabuľu s programom som si všimol až neskoro, keď som ju už nepotreboval. Ale v podstate mi to nevadilo, aj tak som mal v pláne usadiť sa vo Fantasy salóne (FS). Akcie na poschodí DK som neplánoval poctiť svojou prítomnosťou. Jednoducho sa mi nechcelo šlapať hore-dolu po schodoch. 
   Cestou do FS som začal stretať známych - Vlaďku Maxonovú, o kus ďalej v chodbe mali hneď vedľa seba stánky Hydra a Artis Omnis. Zvítal som sa s Lenkou, Katkou, Tonom aj Harmanovcami. Ostihol sa tam aj Serjoža. 
   Vo FS sa práve začínal krst novej knihy Františka Kotletu, ktorý ani nebol v pláne - myslím, že to tam zaradili namiesto prednášky Franky Vrbenskej, ktorá zjavne nedorazila. Bol to trochu divný krst - Kotleta osobne ani neprišiel a knihu (názov si nepamätám) krstil ktosi celkom iný, konkrétne nejaký Boris, ale meno vedieť nechcite. Bol som tam príliš krátko na to, aby som si ho stihol zapamätať. Môj tráviaci trakt sa hlásil o svoje práva, tak som si zašiel na obed. Vtedy som zistil ďalšiu novinku - východ z DK bol inde ako kedysi. Vychádzalo sa bočnými dverami, čo bolo nakoniec dobre, lebo inak by v tých predných bola strašná tlačenica. 
   V pivárni Lagúna sa ku mne pridala aj Kamilka Galbavá so synom, objednali sme si klobásky, pivko a kofolu a debatili skoro hodinu. Kamilkin syn si doniesol krabičku so suši, a keďže ho nevládal všetko zjesť, ponúkol aj mne. Tak som toto oslavované japonské národné jedlo prvý krát v živote ochutnal - no, nič moc, ale zjesť sa to dalo. Akurát som malého Andreja obdivoval, ako dokáže jesť paličkami. 
   Po dobrom obede sme sa presunuli do jedného z vonkajších stanov, kde sa konal krst hneď dvoch kníh vydavateľstva Hydra - zbierky poviedok Istrocon 2018 a nového románu Lenky Štiblaríkovej Táto krajina nie je pre slabých (tú som si aj kúpil, Lenkine knihy sa mi vždy páčili). V publiku som stretol Mišku Hudecovú a v jej milej a sympatickej spoločnosti som strávil skoro celý zvyšok popoludnia. Krsty boli veselé, hlavne zásluhou Tona Stiffela, ktorý skoro spadol z pódia a nebyť Fera Gaga asi by skončil dosť neslávne. 
   Medzičasom som sa išiel poprechádzať po areáli a na moju spokojnosť som stretol Ďura Červenáka aj s rodinou - dohodli sme sa rýchlo, takže jeho účasť na budúcoročnej akcii Vzdušné Zámky je istá. Menej istá je účasť Maroša Kubicska, ktorý v týždni učí, takže mi to vedel sľúbiť len na takých 60%. Moje hľadanie Marka E.Pochu bolo neúspešné, dodatočne som zistil, že namiesto IC sa flákal kdesi v Prahe.
   Znovu som sa presunul do FS kde začínala prednáška Patrika Čechvalu. Meno mi nič nehovorilo, ale téma Vesmírne hoaxy a konšpirácie ma zaujala. A nie len mňa - FS bol doslova nabitý. Aj mne sa ušlo len miesto celkom vzadu. Patrik je vyštudovaný astronóm a do programu prednášky si dal dve témy - plochá Zem a pristátia na Mesiaci. Žiaľ, príliš sa rozkecal o tom, prečo študovať astronómiu a príliš dlho prezentoval svoje zážitky z ciest po svete, takže mu nakoniec ostal čas len na prvú z tém. Ale dobre sme sa na nej bavili. Napodiv, stále existujú zástancovia tézy, že Zem nie je guľatá ale plochá! Zrejme sa inšpirovali Pratchettom. Ich šialená teória má niekoľko hlavných bodov: Zem nie je planéta! Slnko nie je hviezda - je to len akýsi reflektor, ktorý krúži nad zemou vo výške nejakých 700.000 km a striedavo osvetľuje časti Zemedosky, čím sa dosahuje striedanie dňa a noci. Zároveň Slnko lieta hore-dolu, čím sa vysvetľuje striedanie ročných období. Kozmonauti sú len herci! Satelity neexistujú! Fotky z obežnej dráhy sú podvrh! Aj Mesiac je len doska, ktorú vidíme spredu! A najšialenejšie je to, že tí ľudia to myslia úplne vážne. Dokonca majú svoju celosvetovú organizáciu FlatEarth Society! Podľa nich existuje iba severný pól - zároveň je stredom Zeme. Antarktída nie je ostrov, je to vlastne stena po celom vonkajšom obvode zeme, ktorá bráni vode v oceánoch aby odtiekla. No, prosto blbosť na blbosť! 
    Pobavený som sa presunul viac dopredu, aby som mohol zvečniť účastníkov krstu zbierky fantasy poviedok Čas hrdinov II., ktorú vydali Harmanovci a zostavili Maťo Králik so Saškou Pavelkovou. Obsahuje 13 poviedok a napodiv prišli na krst všetci trinásti autori. Vlastne, zaujímavé bolo, že z tých trinástich poviedok až 8 vyprodukovali ženy. Moderátor akcie Dado Nagy ich postupne všetkých predstavil a... to bolo všetko, čo som zažil. Ticho, nenápadne som sa rozlúčil, električkami sa presunul na stanicu a o 17:00 som sa už viezol taxíkom domov. Nič proti novozámockým taxikárom nemám, ale keď som si uvedomil, že tá cesta zo stanice domov ma stála viac ako cesta do BA a späť EC-čkami, tak som len pokrútil hlavou. 
      No, nebolo toho veľa, čo som absolvoval, ale i tak mi to stálo za to. A ďakujem, že som to mohol zažiť, bolo to milé a úplne som pookrial. Také stretnutie s priateľmi vie byť ako pokropenie živou vodou. Tak nech tečie aj ďalej.
                                                                  OndroT

 Vlaďka Maxonová vo svojom stánku
 aj Henika Lakatošová má svoj stánok
 vľavo Lenka Šrtiblaríková - vedľa Tono Stiffel
 ide sa krstiť Kotletova kniha ... akurát neviem, kto sú krstní rodičia
 spisovateľ Janko Iša
 Kamilka Galbavá
 žeby nejaké statočné škótske srdcia?
 rodina Aľakšových v plnej zostave
 fotku s Kamilkou nikdy nevynechám
 prišiel aj IronMan
 knihy vydavateľstva Hydra sa krstili v stane - bolo to fajn
 Miška Hudecová

jej spoločnosť bola veľmi príjemná
 moja maličkosť s Jožom Pastuchom
tú megatabuľu s programom som si všimol až na tejto fotke
 mladý rytier - vyzeral ako z Gondoru
 Juro Červenák s rodinou 
 túto krásku fotil každý, tak aj ja
 asi niekto z Avengerov 
 istroconská polícia v plnej zbroji 
 zbierku poviedok Istrocon2018 krstil Maťo Králik pridržala mu ju Katka Čavojová
 román Lenky Štiblaríkovej krstiliTono Stiffel a Katka Čavojová
 Bratři v triku

s priateľmi je svet krajší 
 Patrik Čechvala 
 chystá sa krst Čas hrdinov II. 
 moderátor Dado Nagy
 Harmanovci - vydavatelia zbierky
 obálku vytvoril Mišo Ivan
 Juro Červenák
 Lívika Hlavačková
 Ivana Molnárová Dubcová
 Monika Kandriková
 Robert Hric
 Anka Olejárová
 Marja Holécyová
 autori a autorky pokope
 Katka Čavojová

Jožko Girovský

tak, a tu sú pekne všetci trinásti pokope