pondelok, 16. októbra 2017

KOZMODROM 2017

Kozmodrom 2017

  Na svoj v poradí 7. Kozmodrom som sa rozhodol ísť aj napriek stále boľavejším nohám. Však aj tak budem po väčšinu dňa sedieť, zo zastávky električky je to kúsok a vlaky nebývajú narvané. V podstate to tak aj dopadlo a zvládol som to. 
   Cesta do BA prebehla v pohode. Jediným  silne rušivým momentom bola cigánska banda vo vedľajšom kupé, ktorá robila taký hurhaj, že ju musel počuť aj rušňovodič. A aby toho nebolo málo, tí cigáni na stanici nastúpili do tej istej električky ako ja, našťastie na Trnavskom mýte vystúpili, takže som ich nemusel počúvať celú cestu. 
   V DK Vajnorská už bolo takmer všetko pripravené, akurát sme museli chvíľu počkať, kým príde pokladníčka a začne vyberať vstupné. Milo ma prekvapilo - bolo nižšie o euro, iba 6.-eur. Dostal som program, odznačik a zasadol v sále. Tá bola na moje prekvapenie takmer prázdna. 
   Kozmodrom tentoraz nezahajovala Elendilka ale Hanka, a ako obvykle začala literárnou hodinkou, či presnejšie ranným knižným klubom. Vlani sme (vraj) dohodli, že spoločne budeme čítať knihu Jožka Žarnaya Tajomstvo dračej steny (vôbec som sa na to nepamätal, ale budiž). Samozrejme, že som ju nečítal, ale do debaty som sa zapájal aspoň svojimi spomienkami na stretnutia s pán Žarnayom. Prvý krát som ho stretol v roku 1989 na tzv. Stredocone v Žiari nad Hronom, ktorý spoločne organizovali stredoslovenské scifi kluby. Neskôr sme sa stretli ešte pár krát, naposledy pred tromi rokmi na Slavcone v Petržalke, kde krstil knihu Vesmírne prípady. Ale debata o Dračej stene dopadla celkom dobre, fajn sme sa bavili a nakoniec sme sa dohodli (teraz to už nezapriem), že na budúci Kozmodrom si prečítame knihu Blade Runner od Ph. Dicka a budeme debatiť o nej - teda, ak ďalší Kozmodrom bude. 
   Ani na druhú akciu nebola sála plnšia, ľudia akosi nedochádzali. Tou akciou bolo premietanie amatérskeho dokumentárneho filmu Sprisahanie šedej rasy, ktorý natočil Maroš Berák. Boli to vlastne svedectvá a názory ľudí, ktorí sa (podľa seba) stretli s nejakými emzákmi, videli nejaké lietajúce potvory alebo sa ich skúmaním priamo zaoberajú, napr, p. Karlík. Popravde - okrem pár nejasných fotiek to boli samé rozprávania, ktoré mohli ale aj nemuseli byť pravdivé či vymyslené. Žiaľ, časť filmu tvorili úplne hluché miesta, kde sa nič nedialo ani nehovorilo. Priznám sa bez mučenia - dosť veľkú časť filmu som predriemal na stoličke, až ku koncu som sa zobudil na to, že mi škvŕka v žalúdku a je čas na obed. 
   Zašiel som, klasicky, do reštaurácie Rendevous, kde - klasicky - chystali svadbu, ale najesť mi predsa len dali. Na rozdiel od Kozmodromu však oni cenu sobotného menu zdvihli z 5 na 6 eur, čo sa mi za takú liliputánsku porciu kuracieho zdalo premrštené. Ale aspoň som mal niečo v žalúdku. A stihol som aj väčšiu časť ďalšej prednášky, ktorú robil stabilný hosť Kozmodromu Rasťo Sopóci. Tentoraz hovoril o tzv. geoinžinieringu. Je to vlastne vylepšovanie Zeme, resp. planét tak, aby bol život ba nej/nich prijateľnejší. Obvykle to síce vypáli úplne opačne, ale snahy sú. Hlavne v súčasnosti v súvislosti s globálnym otepľovaním sú snahy geoinžinierov nájsť spôsoby, ako Zem ochladzovať, presnejšie znižovať obsah CO2 v atmosfére. Existuje na to viacero projektov a hypotéz, ale všetky sú mimoriadne energeticky a finančne náročné. Napr. nápad vyniesť na obežnú dráhu Zeme milióny "odrazových sklíčok", ktoré by odrážali slnečné svetlo a nepustili ho na Zem by si vyžiadal možno tisíce štartov nosných rakiet. Alebo "pohnojenie" svetového oceánu tak, aby sa v ňom rozmnožili baktérie pohlcujúce CO2 - na to by boli potrebné tisíce obrovských lodí špeciálne upravených na "hnojenie". Zrejme najschodnejší sa ukazuje projekt umelých stromov, čo sú vlastne zariadenia podobné veterným elektrárňam, ibaže nebudú vyrábať prúd, ale pohlcovať CO2. Aj tých by však boli potrebné milióny. 
   Po Rasťovej nie príliš optimistickej vízii budúcnosti začala o niečo optimistickejšia - tiež klasická - Trailer Hour, informácia o nových scifi a fantasy filmoch, ktoré majú prísť do kín niekedy v bližšej či vzdialenejšej dobe. Na moje prekvapenie ju však neuvádzal Marsel (mal službu v šatni!!), ale mne neznámy Vlado Herbert (krycím menom Drackula), ktorý to bral oveľa vážnejšie ako Marsel, ktorý z toho obvykle robil riadnu srandu. Vlado tiež nezaradil do výberu žiadnu novú fantasy, naopak pridal do neho viacero filmových konverzií PC hier. Takže čo v blízkej dobe uvidíme v kinách: Thor:Ragnarok (už zrejme bez N.Portman), český animák Laika o prvom psíkovi vo vesmíre, pokračovanie Hulka s názvom Justice league, samozrejme najočakávanejší film sezóny Starwars 8: Posledný Jedi, druhý diel strieľačky Pacific Rim, tretí diel Iron Sky, v ktorom si Hitler opäť zajazdí na T-rexovi, komédiu Downsizing (Zmenšovanie) o spôsobe riešenia preľudnenia Zeme, ďalej spomenuté hráčske záležitosti ako Maze Runner:Death Cure, Black panther či Ready Player 1., ale aj dva nové seriály: Future Man a Bright. 
   Úplne o niečom inom bola nasledujúca prednáška, ktorú robil Peter Holub (krycím menom Pigeon). Bola o československých scifi filmoch 70.tych a 80.tych rokov. Premietal ukážky z filmov ako Zabil jsem Einsteina, pánové, Což takhle dát si špenát, Pane vy jste vdova, a zaklincoval to záverečným "súbojom" z filmu Babičky dobíjejte přesne. Škoda, že nenašiel aj ukážku z filmu Akce Bororo, ktorý som miloval a tešil sa na ňu - zbytočne. Ale inak, bola to celkom dobrá zábava a pre nás starších aj milé spomienky, pretože až na onu Akci Bororo to boli všetko komédie. 
   Ďalšie dve prednášky som viac-menej vynechal. Na okamih som stihol začiatok prednášky akéhosi Senseja o digitálnom komikse Nanits Chronicles, ale nič mi to nehovorilo a na čas som opustil DK. Cez chat som si dohodol stretko s kamarátkou Julkou. Tá naozaj prišla (aj keď DK musela hľadať), sadli sme do SteakHausu, dali si pivko a vyše hodinu kecali o všetkom možnom. Bolo to veľmi príjemné a priateľské. Úplne som pookrial.
   Julku som odprevadil na električku, vrátil som sa do DK, stihol úplný koniec druhej Drackulovej prednášky o komiksoch (ale tie aj tak nie sú moja parketa), usadil sa čakal na pokračovanie vlaňajšieho rozprávania Jakuba Kabuša z Vesmírnej agentúry  SOVA o prvej slovenskej družici SKCube. Tá vyštartovala 23.6.2017 (deň po mojich narodkách) na palube indickej nosnej rakety spolu s ďalšími družicami. Už hodinu po dosiahnutí obežnej dráhy začala vysielať prvé signály a potom ďalších 15 dní posielala do riadiaceho strediska pakety dát, obsahujúce údaje z palubných senzorov. Potom sa však niečo pokazilo ... ale čo sa pokazilo, som sa už nedozvedel. Akokoľvek nerád, musel som sa rozlúčiť. Mrzelo ma to, ale snáď sa s Jakubom ešte niekedy stretnem a pokecáme. 
    Aj vlak do NZ išiel úplne načas a o 19:05 som už bol doma. Nevyskytli sa žiadne rušivé momenty. 
A moje konečné dojmy? Mierne zmätené. Zrejme krásne slnečné počasie mohlo za takú malú účasť. Oproti minulých ročníkom neprišla snáď ani tretina ľudí. Tešil som sa na stretnutia so známymi, ale okrem orgov, Zusky Stožickej, Cranky Hlaváčovej, Lucky Lackovičovej, Rasťa Áča  a partie z FUNtasticu (zohnali mi novú knihu Lenky Štiblaríkovej Prehnité mesto, ale keďže Hydry neprišli, nemám ju podpísanú) som tam vlastne nikoho nepoznal. A chvíľami som sa nudil, čo sa mi po minulé roky nestávalo. Ale inak bol Kozmodrom 2017 klasicky dobre organizovaný, žiadne komplikácie (okrem malej účasti) sa nevyskytli, všetko šlapalo ako malo. A dúfam, že to bude šlapať aj na budúci rok. Držím partii okolo Elendilky palce - zaslúžia si to. 
                                                                                     OndroT


 uvítací výbor - vpravo Elendilka
 Marsel sa dal na krájanie koláčov
 Kozmodrom zahájila Hanka a viedla aj literárnu hodinku
 kníhkupectvo FUNtastic je na každom Kozmodrome
 Janko Soviš - služba v šatni
 Evka Piarová ... kde boli ostatné Hydry netuším
 hralo sa veľa ..však aj bolo na výber
 kočky z časopisu ABDON - akurát som o nich počul prvý krát
 Rasťo Sopóci - prednášal o geoinžinieringu
 Vlado Herbert (Drackula) - uvádzal Trailer Hour
 Peter Holub zas hodinku čs. scifi filmov 
 Rasťo Áč bol asi jediný kostýmovaný účastník Kozmodromu
 Sensej - rozprával o komiksoch Nanits Chronicles
 Zuska Stožická - bez manžela a detí
 Lucka Lackovičová - píše o fantastike do denníka SME
 zasa Drackula - tiež prednášal o komiksoch
 Jakub Kabuš z vesmírnej agentúry - prednášal o SKCube 
rozlúčkový pukerlík Cranky Hlaváčovej