nedeľa 17. decembra 2017

STAR WARS 8: THE LAST JEDI

   Luke Skywalker je mŕtvy - nech žije Luke Skywalker!

   Priznám sa, do kina moc nechodím. Mám ho od ruky a navyše som už na to aj dosť lenivý (to ide s vekom). Ale na nový, v poradí už ôsmy diel Hviezdnych vojen som sa celkom tešil a dokonca som prekonal svoju lenivosť (a bolesti v krížoch ) a vydal sa do kina Mier aby som potešil svoju scifistickú dušičku. 
   Prvá vec, ktorá ma zarazila bolo množné číslo v slovenskom názve filmu. Prečo Poslední Jediovia? Last Jedi je predsa jeden! Ale potom som to prestal riešiť a sústredil som sa na film, ktorí ma potešil slovenským dabingom (jeho úroveň a vernosť si netrúfam hodnotiť). Bolo to fajn - čítanie titulkov by ma len oberalo o vizuálny 3D zážitok. 
   Film tradične sleduje dve dejové línie, ktoré sa - ako inak - v závere spoja do jednej. Prvá zobrazuje zúfalú a márnu snahu Rey dokopať Luka Skawalkera k tomu, aby z nej urobil pravú džedájku, druhá podobne zúfalú snahu poslednej hŕstky povstalcov vedených princeznou Leiou uniknúť prenasledovateľom z Prvého rádu, ktorý sa už zmocnil takmer celej galaxie. Odolávajú mu len niektoré posledné sústavy na jej okraji.  Jeho bojové možnosti (aj napriek zničeniu planéty smrti v 7. časti) sú neporovnateľne vyššie ako tie povstalecké a jeho víťazstvo sa zdá byť neodvratné, keby... 
   Áno, tých keby je vo filme skutočne veľa, niektoré logické a potrebné, niektoré pomerne zbytočné a irelevantné. Ale to je asi osud každej space opery - niečo tam prosto musí zaškrípať, inak by to nebolo ono. Aj v SW 8 všeličo škrípe, a nie sú to len hrdzavé speedre a rozpadávajúce sa X-wingy povstalcov, či s veľkým rachotom sa rútiace krížniky 1.rádu.  Sú to predovšetkým medziľudské vzťahy medzi hrdinami a antihrdinami, miestami úplne hlúpo patetické emotívne výlevy, či nevysvetlené tajomstvá minulosti. Jedno za všetky: vládca Snoke! Ani srnka netuší, odkiaľ sa ten zjazvený ksicht vzal, odkiaľ prišiel a čo z neho urobilo vládcu galaxie? A ani sa to už zjavne nedozvieme, pretože je po smrti (našťastie), aj keď bolo od prvej chvíle jasné, že Kylo Ren ho nezabil pre Reyine pekné oči, ale preto, aby sa sám mohol stať vládcom galaxie. 
   A vôbec - Rey a Kylo! Absolútne nesúrodá dvojica, ktorá napriek všetkému dokáže spolu komunikovať ja na diaľku pomocou Sily.  Ich neustále prekáranie sa o tom, ktorý z nich je ten dobrý a ktorý zlý, mi dosť pripomínalo konflikt Luka Skywalkera a jeho otca Darth Vadera v SW5. Každopádne, na týchto dvoch mladých ľuďoch obdarených Silou stojí celý film a je už dopredu zjavné, že aj nasledujúce diely budú o nich. Stará garda totiž vymiera a potrebuje nasledovníkov. Ich vzájomné preťahovanie sa na jednu či druhú stranu Sily bude určite ešte pokračovať. 
   No, ono toho vo filme škrípe ešte oveľa viac. Nech som pozeral a počúval akokoľvek pozorne, nedozvedel som sa, ako sa vlastne Kylo Ren zachránil z vybuchnutej  Planéty smrti (normálne tam mal zahynúť spolu so svojimi légiami stormtrooperov), ako sa Rey zachránila z materskej lode 1.rádu, ktorú systémom kamikadze zničila veliteľka povstalcov admirálka Holt (mimochodom - náraz  kozmickej lode letiacej rýchlosťou svetla do inej lode by jednoznačne musel viesť k totálnej deatomizácii oboch - napriek tomu loď Rádu to prečkala len s drobnými poškodeniami, dokonca aj umelá gravitácia na nej bezvadne fungovala) a zrazu sa ocitla v kokpite Millenium Falcona. Tiež by ma zaujímalo, ako sa Finnovi podarilo tak rýchlo dostať zranenú Rose do veľkého hangáru, hoci boli od neho celé kilometre ďaleko, etc. Mimochodom, prirovnávať tú celkom milú zamilovanú aziatku k JarJar Bingsovi (ako to urobil ktosi na FB) považujem za neférové. Jej postava možno bola epizódna, ale určite relevantnejšia ako ten debilný žabo-rybo-kôň z Naboo. 
   Ale aby som to uzavrel - SW8 je inak výborný film, skvele natočený a zapletený, čo je však logické, pretože tie zápletky sa budú rozmotávať až v ďalších dieloch. Som fakt zvedavý, ako sa to bude celé vyvíjať bez Luka Skywalkera, ktorý nakoniec predsa len dostal rozum a pomohol povstalcom aj za cenu vlastného života. Otázne je aj ďalšie pôsobenie princeznej Lei (Carry Fischer umrela - nech ju Sila sprevádza). No skrátka, nech už bol SW8 akýkoľvek, teším sa na SW9.
   Nie, netvrdím, že som pri odchode z kina skákal od nadšenia (koniec koncov, ja na mojich reumatických nohách ani skákať neviem), ale určite som si ani nenadával, načo som tam išiel a neľutoval som tých 6 eur. Poobede som hodil očkom na FB a čítal komentáre. Boli absolútne rozdielne - pre niekoho epická megašupa, pre iného veľké sklamanie. U mňa je to niekde na pol cesty.                                                                  OndroT
Star Wars 8: Last Jedi, USA, 2017, 150 min., scenár a réžia: Rian Johnson, hudba: John Williams, hl.úlohy: Daisy Ridley (Rey), Kylo Ren (Adam Driver), Mark Hamill (Luke Skywalker), Carrie Fischer (Leia Organa), Oscar Isaac (Dameron Poe), John Boyega (Finn), ... ****

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

     Z hľadiska deja to bolo prevažne o úteku odboja pred nepriateľmi. Napriek tomu, že dej sa točil okolo jednej scény si dovolím povedať, že v rámci možností bol dostatočne vyčerpaný. Čo by som vytkol ako 2 najväčšie negatíva sú bojová stratégia z oboch strán, ktorá bola nezmyselná aj v dnešnej dobe a minimálny rozvoj osobností vedľajších postáv. Malý rozvoj osobností môže byť spôsobený aj tým, že sa jedná o film a nie je možné podchytiť všetky detaily, ako pri knihách. Niektoré technologické vynálezy, ako napríklad vesmírny bombardér boli absurdné, ale to sú aj laserové zbrane, kde vidíme ich paprsky pohybovať sa voľným okom v priestore vo filme. Humor bol rodinný a jednoduchý, zameraný na širokú verejnosť. Pričom išlo o film, ktorý pozerajú všetky vekové kategórie, tak to bol najefektívnejší spôsob jeho implementácie. Bolo pár zvratov vo filme, ktoré pridali oživenie a dej sa nezdal byť monotónny. Koniec filmu bol otvorený a necháva priestor pre fantáziu pozorovateľa, aby mohol premýšľať nad možnými pokračovaniami filmu a aj pre producentov, ktorí môžu dej viesť značne voľným spôsobom.                Arnold St.











    
   
   

nedeľa 10. decembra 2017

NOVOCON 2017

   Novocon 2017 (NC17) bol v porovnaní s tým vlaňajším úplne super. Vlastne sa aj ťažko dajú porovnávať. Mimochodom, ak by ste chceli nájsť reportáž z NC2016 , ani sa o to nepokúšajte. Vlaňajší NC bol taký trapas, že som sa až hanbil o ňom vôbec písať, ani fotky žiadne nemám, lebo nebolo koho a čo fotiť. Našťastie, tento rok si moji spoluklubisti vstúpili do svedomia a 29. výročné stretnutie scifi klubu ORION dopadlo k  všeobecnej spokojnosti. Netvrdím, že nás bol nejaký dav, ale aj tých 11 humanoidov vyrobilo príjemnú priateľskú náladu. 
   Ako obvykle sme si najprv urobili prípravku, na ktorej Zoli Gergely úporne loboval za to, aby bol opäť po rokoch novoconský jelení guláš. Sám sa ho aj podujal vytvoriť, čo sme mu nakoniec schválili, hoci predvídať koľko ľudí príde a či sa vôbec stihne všetok zjesť je u nás v klube veľmi problematické. Takže nakoniec guláš bol.
   Zoli ho varil u seba doma, žiaľ, nepodarilo sa mi nájsť nikoho, kto by mu išiel pomôcť aspoň čistiť zemiaky. Ale nakoniec to zvládol sám vo veľmi dobrom čase. Problém nastal ako hrniec s gulášom dostať do knižnice. Ten zas vyriešil Zoli Tóth, ktorý je vždy ochotný pomôcť svojím autom. A tak sme sa okolo 17:00 vydali daždivými ulicami k Zolimu G. ( pre vysvetlenie - v klube máme dvoch Zoltánov), naložili voňajúcu pochúťku a zaviezli ju k nám na oddelenie. Veľká škoda, že sa Zoli Tóth nemohol NC17 zúčastniť - stužková jeho triedy mala prednosť. Určite by sa bavil rovnako dobre ako všetci ostatní, ktorí prišli. Nebudem tu všetkých menovať, zistíte podľa fotiek. 
   Hneď z úvodu som si spomenul na peknú tradíciu Mirka Páričku z BB, ktorý každého účastníka Vartaconu víta kalíškom tzv. príchodného. Snáď mi odpustí, že som ho napodobnil. Potom bolo už hromadné privítanie a zahájenie, koncoročný prípitok  a zhodnotenie uplynulého klubového roka. Nebolo to ktoviečo svetoborné, ale vždy lepšie ako nič. Hlavne v jesenných mesiacoch bola účasť na klubových stretkách veľmi slabá a dva mesiace sme zaplátali voľnými témami, pretože sa nenašiel nikto, kto by si trochu ponamáhal mozgové závity a dal dokopy niečo zaujímavé. Oj, kde sú časy, keď sme už dakedy v novembri mávali hotový kompletný plán na ďalší rok!! Darmo, starneme. 
   Po koncoročnom prípitku bola prvá fáza hromadnej konzumácie gulášu (kým bol teplý). Okamžite sa minula polovica hrnca, čo naznačovalo, že v prípade druhej fázy by sa mal minúť všetok.  Každopádne sme Zoliho G. museli pochváliť, navaril ho fakt chutný. A dobre posilnení sme sa mohli pustiť do klasického novoconského kvízovania. 
   Prvý kvízik si vzal na starosť Jožko Hučka. Rozdal nám nakopírované hárky, na ktorých boli kvalitne pomiešané obrázkové indície k názvom románov a filmov.  Nebudem to popisovať, to by bolo komplikované. Tých indícií tam bolo 64, niektoré skutočne zákerné. Poriadne sme si museli rozhýbať mozgy aby sme prišli aspoň na niečo z toho. Nakoniec sa mi nejakým prapodivným riadením osudu podarilo tento kvízik vyhrať, ale aj tak som uhádol správne len 16 diel! Výhrou mi bolo DVD s klasickým scifi filmom STARMAN. Normálne ma potešilo.
   Druhý kvízik som robil ja. V radostnom očakávaní 8. časti STAR WARS som opäť nahodil 20 otázok o predchádzajúcich siedmych filmoch, ale jedna otázka sa ušla aj Rogue One. Tento kvízik vyhrala Evka Seková (čo ma vôbec neprekvapilo) - dala 15 správnych odpovedí. 
   Po kvízikoch bola druhá fáza korporatívnej konzumácie gulášu, ale tá už nebola ani zďaleka taká intenzívna ako prvá, takže dosť gulášu ostalo. Darmo, na stoloch boli aj iné - väčšinou slané - pochúťky, hlavne cesnakové pagáče Jožka Hučku a kečupové slimáky Evky Sekovej mali veľký úspech. To všetko bohato zalievané fajnovou frankovkou či medovinou, ktorú doniesli Némethovci. Moje pivo, ktorým som chcel prispieť k pohosteniu nikoho neoslovilo. Nevadí, bude na inokedy. 
   No a potom už bola len štandardná novoconská voľná zábava - debaty, polemiky ale hlavne vtipy a zážitky.  Ale plán na budúci rok sme aj tak neskompletizovali. Stále sú tri mesiace voľné. 
   Okolo 21:15 sme začali baliť (júúj, kde sú časy polnočných prípitkov a ranných príchodov domov??!!). Rozlúčili sme sa s tým, že sa znovu stretneme 12. januára 2018 - a to už bude 30. rok fungovania klubu. Ako a kde to 30. výročie oslávime bude zrejme predmetom celoročnej debaty.
   Priznám sa, v noci z piatka na sobotu som spal dosť zle. Nie kvôli nejakej frustrácii či hnevu ako vlani - jednoducho som sa prejedol! 
















pondelok 16. októbra 2017

KOZMODROM 2017

Kozmodrom 2017

  Na svoj v poradí 7. Kozmodrom som sa rozhodol ísť aj napriek stále boľavejším nohám. Však aj tak budem po väčšinu dňa sedieť, zo zastávky električky je to kúsok a vlaky nebývajú narvané. V podstate to tak aj dopadlo a zvládol som to. 
   Cesta do BA prebehla v pohode. Jediným  silne rušivým momentom bola cigánska banda vo vedľajšom kupé, ktorá robila taký hurhaj, že ju musel počuť aj rušňovodič. A aby toho nebolo málo, tí cigáni na stanici nastúpili do tej istej električky ako ja, našťastie na Trnavskom mýte vystúpili, takže som ich nemusel počúvať celú cestu. 
   V DK Vajnorská už bolo takmer všetko pripravené, akurát sme museli chvíľu počkať, kým príde pokladníčka a začne vyberať vstupné. Milo ma prekvapilo - bolo nižšie o euro, iba 6.-eur. Dostal som program, odznačik a zasadol v sále. Tá bola na moje prekvapenie takmer prázdna. 
   Kozmodrom tentoraz nezahajovala Elendilka ale Hanka, a ako obvykle začala literárnou hodinkou, či presnejšie ranným knižným klubom. Vlani sme (vraj) dohodli, že spoločne budeme čítať knihu Jožka Žarnaya Tajomstvo dračej steny (vôbec som sa na to nepamätal, ale budiž). Samozrejme, že som ju nečítal, ale do debaty som sa zapájal aspoň svojimi spomienkami na stretnutia s pán Žarnayom. Prvý krát som ho stretol v roku 1989 na tzv. Stredocone v Žiari nad Hronom, ktorý spoločne organizovali stredoslovenské scifi kluby. Neskôr sme sa stretli ešte pár krát, naposledy pred tromi rokmi na Slavcone v Petržalke, kde krstil knihu Vesmírne prípady. Ale debata o Dračej stene dopadla celkom dobre, fajn sme sa bavili a nakoniec sme sa dohodli (teraz to už nezapriem), že na budúci Kozmodrom si prečítame knihu Blade Runner od Ph. Dicka a budeme debatiť o nej - teda, ak ďalší Kozmodrom bude. 
   Ani na druhú akciu nebola sála plnšia, ľudia akosi nedochádzali. Tou akciou bolo premietanie amatérskeho dokumentárneho filmu Sprisahanie šedej rasy, ktorý natočil Maroš Berák. Boli to vlastne svedectvá a názory ľudí, ktorí sa (podľa seba) stretli s nejakými emzákmi, videli nejaké lietajúce potvory alebo sa ich skúmaním priamo zaoberajú, napr, p. Karlík. Popravde - okrem pár nejasných fotiek to boli samé rozprávania, ktoré mohli ale aj nemuseli byť pravdivé či vymyslené. Žiaľ, časť filmu tvorili úplne hluché miesta, kde sa nič nedialo ani nehovorilo. Priznám sa bez mučenia - dosť veľkú časť filmu som predriemal na stoličke, až ku koncu som sa zobudil na to, že mi škvŕka v žalúdku a je čas na obed. 
   Zašiel som, klasicky, do reštaurácie Rendevous, kde - klasicky - chystali svadbu, ale najesť mi predsa len dali. Na rozdiel od Kozmodromu však oni cenu sobotného menu zdvihli z 5 na 6 eur, čo sa mi za takú liliputánsku porciu kuracieho zdalo premrštené. Ale aspoň som mal niečo v žalúdku. A stihol som aj väčšiu časť ďalšej prednášky, ktorú robil stabilný hosť Kozmodromu Rasťo Sopóci. Tentoraz hovoril o tzv. geoinžinieringu. Je to vlastne vylepšovanie Zeme, resp. planét tak, aby bol život ba nej/nich prijateľnejší. Obvykle to síce vypáli úplne opačne, ale snahy sú. Hlavne v súčasnosti v súvislosti s globálnym otepľovaním sú snahy geoinžinierov nájsť spôsoby, ako Zem ochladzovať, presnejšie znižovať obsah CO2 v atmosfére. Existuje na to viacero projektov a hypotéz, ale všetky sú mimoriadne energeticky a finančne náročné. Napr. nápad vyniesť na obežnú dráhu Zeme milióny "odrazových sklíčok", ktoré by odrážali slnečné svetlo a nepustili ho na Zem by si vyžiadal možno tisíce štartov nosných rakiet. Alebo "pohnojenie" svetového oceánu tak, aby sa v ňom rozmnožili baktérie pohlcujúce CO2 - na to by boli potrebné tisíce obrovských lodí špeciálne upravených na "hnojenie". Zrejme najschodnejší sa ukazuje projekt umelých stromov, čo sú vlastne zariadenia podobné veterným elektrárňam, ibaže nebudú vyrábať prúd, ale pohlcovať CO2. Aj tých by však boli potrebné milióny. 
   Po Rasťovej nie príliš optimistickej vízii budúcnosti začala o niečo optimistickejšia - tiež klasická - Trailer Hour, informácia o nových scifi a fantasy filmoch, ktoré majú prísť do kín niekedy v bližšej či vzdialenejšej dobe. Na moje prekvapenie ju však neuvádzal Marsel (mal službu v šatni!!), ale mne neznámy Vlado Herbert (krycím menom Drackula), ktorý to bral oveľa vážnejšie ako Marsel, ktorý z toho obvykle robil riadnu srandu. Vlado tiež nezaradil do výberu žiadnu novú fantasy, naopak pridal do neho viacero filmových konverzií PC hier. Takže čo v blízkej dobe uvidíme v kinách: Thor:Ragnarok (už zrejme bez N.Portman), český animák Laika o prvom psíkovi vo vesmíre, pokračovanie Hulka s názvom Justice league, samozrejme najočakávanejší film sezóny Starwars 8: Posledný Jedi, druhý diel strieľačky Pacific Rim, tretí diel Iron Sky, v ktorom si Hitler opäť zajazdí na T-rexovi, komédiu Downsizing (Zmenšovanie) o spôsobe riešenia preľudnenia Zeme, ďalej spomenuté hráčske záležitosti ako Maze Runner:Death Cure, Black panther či Ready Player 1., ale aj dva nové seriály: Future Man a Bright. 
   Úplne o niečom inom bola nasledujúca prednáška, ktorú robil Peter Holub (krycím menom Pigeon). Bola o československých scifi filmoch 70.tych a 80.tych rokov. Premietal ukážky z filmov ako Zabil jsem Einsteina, pánové, Což takhle dát si špenát, Pane vy jste vdova, a zaklincoval to záverečným "súbojom" z filmu Babičky dobíjejte přesne. Škoda, že nenašiel aj ukážku z filmu Akce Bororo, ktorý som miloval a tešil sa na ňu - zbytočne. Ale inak, bola to celkom dobrá zábava a pre nás starších aj milé spomienky, pretože až na onu Akci Bororo to boli všetko komédie. 
   Ďalšie dve prednášky som viac-menej vynechal. Na okamih som stihol začiatok prednášky akéhosi Senseja o digitálnom komikse Nanits Chronicles, ale nič mi to nehovorilo a na čas som opustil DK. Cez chat som si dohodol stretko s kamarátkou Julkou. Tá naozaj prišla (aj keď DK musela hľadať), sadli sme do SteakHausu, dali si pivko a vyše hodinu kecali o všetkom možnom. Bolo to veľmi príjemné a priateľské. Úplne som pookrial.
   Julku som odprevadil na električku, vrátil som sa do DK, stihol úplný koniec druhej Drackulovej prednášky o komiksoch (ale tie aj tak nie sú moja parketa), usadil sa čakal na pokračovanie vlaňajšieho rozprávania Jakuba Kabuša z Vesmírnej agentúry  SOVA o prvej slovenskej družici SKCube. Tá vyštartovala 23.6.2017 (deň po mojich narodkách) na palube indickej nosnej rakety spolu s ďalšími družicami. Už hodinu po dosiahnutí obežnej dráhy začala vysielať prvé signály a potom ďalších 15 dní posielala do riadiaceho strediska pakety dát, obsahujúce údaje z palubných senzorov. Potom sa však niečo pokazilo ... ale čo sa pokazilo, som sa už nedozvedel. Akokoľvek nerád, musel som sa rozlúčiť. Mrzelo ma to, ale snáď sa s Jakubom ešte niekedy stretnem a pokecáme. 
    Aj vlak do NZ išiel úplne načas a o 19:05 som už bol doma. Nevyskytli sa žiadne rušivé momenty. 
A moje konečné dojmy? Mierne zmätené. Zrejme krásne slnečné počasie mohlo za takú malú účasť. Oproti minulých ročníkom neprišla snáď ani tretina ľudí. Tešil som sa na stretnutia so známymi, ale okrem orgov, Zusky Stožickej, Cranky Hlaváčovej, Lucky Lackovičovej, Rasťa Áča  a partie z FUNtasticu (zohnali mi novú knihu Lenky Štiblaríkovej Prehnité mesto, ale keďže Hydry neprišli, nemám ju podpísanú) som tam vlastne nikoho nepoznal. A chvíľami som sa nudil, čo sa mi po minulé roky nestávalo. Ale inak bol Kozmodrom 2017 klasicky dobre organizovaný, žiadne komplikácie (okrem malej účasti) sa nevyskytli, všetko šlapalo ako malo. A dúfam, že to bude šlapať aj na budúci rok. Držím partii okolo Elendilky palce - zaslúžia si to. 
                                                                                     OndroT


 uvítací výbor - vpravo Elendilka
 Marsel sa dal na krájanie koláčov
 Kozmodrom zahájila Hanka a viedla aj literárnu hodinku
 kníhkupectvo FUNtastic je na každom Kozmodrome
 Janko Soviš - služba v šatni
 Evka Piarová ... kde boli ostatné Hydry netuším
 hralo sa veľa ..však aj bolo na výber
 kočky z časopisu ABDON - akurát som o nich počul prvý krát
 Rasťo Sopóci - prednášal o geoinžinieringu
 Vlado Herbert (Drackula) - uvádzal Trailer Hour
 Peter Holub zas hodinku čs. scifi filmov 
 Rasťo Áč bol asi jediný kostýmovaný účastník Kozmodromu
 Sensej - rozprával o komiksoch Nanits Chronicles
 Zuska Stožická - bez manžela a detí
 Lucka Lackovičová - píše o fantastike do denníka SME
 zasa Drackula - tiež prednášal o komiksoch
 Jakub Kabuš z vesmírnej agentúry - prednášal o SKCube 
rozlúčkový pukerlík Cranky Hlaváčovej

nedeľa 17. septembra 2017

ISTROCON 2017

Môj v poradí už 24. Istrocon nezačal práve najlepšie – mizerným počasím. Dokonca som klesol až tak hlboko, že som si do batohu pribalil dáždnik, hoci som tajne dúfal, že ho nebudem potrebovať.  Moje nádeje sa našťastie naplnili a v Bratislave už prakticky nepršalo. Cesta do DK Ružinov už bola rutina, akurát som na okamih zazmätkoval na Trnavskom mýte – zabudol som, že električky 8 a 9 idú z iného nástupišťa, než na ktorom som vystúpil z dvojky.
   Pred DK sa už začínal tvoriť dav fantastiky chtivých fanúšikov, prevažne mladých – určite som tam bol najstarší. Poučený z marcového ANIME SHOW som sa však neusadil na parapete výkladu, ale poctivo som čakal spolu s ostatnými pri bráne. A čakal som dlho. Neustále technické problémy spôsobili, že lístky namiesto o 9:00 začali predávať až o cca 9:20. Našťastie sa brána otvárala smerom ku mne, takže som sa zrazu ocitol  ako druhý v poradí pred pokladňou.
   Vonku sa ešte nič nedialo, tak som zašiel dovnútra a hľadal nejaké miestečko, kde by som zložil státím unavené kosti. Počas hľadania som stretol Harmanovcov, ktorí začínali zanášať balíky s knihami do svojho stánku, pozdravil som Vladku Maxonovú, ktorá už mala rozbalené no a nakoniec som na poschodí natrafil na Lenočku Štiblaríkovú, vedľa ktorej bolo jedno prázdne kreslo. S úľavou som sa usadil, hodili sme reč, ale potom musela aj ona odísť chystať predajný stánok Hydry.
   Prvé body sobotného programu ma nijako zvlášť nezaujali, hlavne nie tanečný workshop. Tak som dumal, kam sa podieť na zvyšok dopoludnia.  Vonku som si všimol veľký stan, ktorý som považoval za koncertné pódium, ale mýlil som sa. Bol to "stánok" organizátorov International China Cartoon Game Expo 2018, gigantickej hráčskej akcie, ktorí sa prišli predviesť až do BA. Dievčinu, ktorá ma tam sprevádzala som však musel ubezpečiť, že na CCG Expo určite nepocestujem, je to dosť od ruky. Nakoniec som zakotvil v kinosále, kde sa mal premietať Startrek: Beyond. Zatiaľ tam však pod dozorom akéhosi Jareda prebiehala skúška Karaoke a ... prišiel som neskoro. Kúsok od dverí totiž sedela moja kamoška Lucinka Medeková (zvaná Lúthien), ktorá už mala práve odspievané (spievala My Immortal od kapely Ewanesence). Chvíľu sme si pošepky (aby sme nerušili spievajúcich) pokecali, ale keď skúška skončila, Jared všetkých účinkujúcich zavolal kamsi na veľkú poradu a potom sa mi už Lucinku nepodarilo stretnúť. V tom tisícovom dave by to bola vec úplnej náhody.
    Startrek som dopozeral asi tak do tretiny. Začali sa mi ozývať útroby tráviaceho traktu, tak som si zašiel von na obed. Stánky už fungovali, aj pri stoloch sa našlo miesto. Po dobrej klobáske ma zasmädilo, tak som sa vybral do neďalekej pivárne a cestou som stretol pár známych – Kamilku Galbavú, Mirka Páričku, Mirku Weberovú s bratom a švagrinou Saškou a Peťa Šufliarskeho. S Kamilkou, Peťom a Jožom Pastuchom sme okamžite zapadli na pivo a po dobrom Rengente sa mi hneď lepšie dívalo na svet.
   O 12:00 som už sedel vo Fantasy salóne (sedel som tam väčšinu času stráveného na IC), kde začínalo prvé expozé v podaní Marka E.Pochu, a síce beseda s Jankom Išom, autorom Kladiváka. Zúčastnil sa ho aj Ivo Harman, ale ten iba akosi latentne. Kladivák je hlavná postava románu Temnota v Pressburgu (knihu som dostal do daru, ani neviem začo), ktorú vydali v Artis Omnis. Bratislava v bližšie neurčenej budúcnosti, temné mesto Zla a zločinu, proti ktorému sa postaví muž so železnou rukou. Kniha by mala dostať aj druhý diel, ale Janko na ňom ešte len začína pracovať. Samozrejme, bola okolo toho kopa srandy, ale to je vždy, keď to vezme do rúk Mark. 
   Po tomto návale srandy som sa išiel vyvetrať na vzduch, pofotil kadekoho – úplnou hviezdou bol chalan v dokonalej maske Predátora z rovnomenného filmu s Big Arniem. Akurát bol výrazne nižší ako filmový dravec, ale to mu na hrôzostrašnosti neubralo. Dokonca vydával aj zvuky ako ten filmový.  Potom som sa však do FS vrátil, prednášala tam Saška Pavelková  o ženách v slovenskej fantastike. Logicky, dosť veľa času venovala sebe a svojej tvorbe, ale tomu sa niet čo čudovať. Vytvorila a vydala toho už naozaj dosť a je právom považovaná za kráľovnú slovenskej fantastiky. Popri tom pospomínala aj mnohé ďalšie mená autoriek – Líviku Hlavačkovú, Zusku Stožickú, Luciu Droppovú a jej sestru Zuzku (tá nie len píše, ale aj maľuje), Martinku Pilcerovú (tá viac maľuje ako píše), Janku Plauchovú, Katku Čavojovú, Lenku Štiblaríkovú či Janu Šimulčíkovú. Ale aj mnohé neznáme mená autoriek, o ktorých som ani netušil, že existujú (prepáčte, ak som niekoho zabudol, nerobil som si poznámky).  Zároveň sa Saška -  a nedalo sa jej to vyčítať – dosť kriticky vyjadrovala o zaznávanom a občas až vysmievanom pôsobení žien nie len v literatúre, ale v živote vôbec.
    Po jej prednáške som si musel znovu odskočiť von na vzduch (teplo vo FS bolo naozaj nepríjemné), zastavil som sa aj v stánku Artis Omnis a Andrejke Harmanovej som nechal do ntb nahrať rukopis knihy Soňa od Beatky Ruschkovej, priateľky nášho Walda Urminského. Splnil som tak jeden zo svojich záväzkov týkajúcich sa IC. Andrejke som o knihe aj čo-to porozprával, aby mala predstavu a zdá sa, že ju to zaujalo, aj keď sa nejedná o fantastiku.
   Zasa som sa vrátil a dopočúval som prednášku Františky Vrbenskej, ktorá chvíľu predtým dorazila z Prahy. Mala názov Mezi křížem a půlměsícem a Franka rozoberala diela s tematikou boja kresťanstva a islamu v stredoveku. Povesti o Rolandovi a El Cidovi rozobrala takmer na súčiastky a popri inom sa nevyhla ani narážkam na migračnú krízu. Ale boli to fakt len také drobnosti – na IC sa nepolitizuje! Každopádne, hlavne v rannom stredoveku boli boje medzi kresťanmi a maurami (neveriaci proti pohanom) veľmi kruté a trvali až do konca 15.storočia.
   Po prednáške som ešte Franku zavolal na pokec a nadhodil som jej jednu svoju historickú alternatívu. Bolo to niečo v takom zmysle, že Husiti vyhrali svoju revolúciu, ostali jednotní, žiadna bitka pri Lipanoch nebola a založili si vlastné Husitské kráľovstvo. Prestali byť hrozbou pre Európu, ale novou sa stali Turci, derúci sa na Balkán.  Zaujímalo ma, ako by – podľa nej – dopadol vojnový stret medzi Husitmi a Turkami. Dokázali by Husiti svojou taktikou poraziť bojovných Osmanov, ktorí rozvrátili Byzantskú ríšu? Neodpovadala mi hneď, ale moja myšlienka ju zaujala a sľúbila mi, že sa o nej poradí s lepšími odborníkmi na stredoveké militárie než je sama a dá mi vedieť.
   To sa už chystalo ďalšie divoké expozé Marka E.Pochu – a síce trojnásobný krst kníh vydavateľstva Hydra. Opäť bola kopa srandy, Mark si samozrejme nutne propagoval svoju ostatnú knihu Kontakt a poúčal nás o tom, ako je to s tými Ufami a Emzákmi, až ho museli Katka Čavojová s Lenkou prerušiť, aby sa konečne mohli pokrstiť knihy. Boli hneď tri – Katkine Príšery z prímestskej štvrte (pokrstené tabakom, ktorý vraj rada fajčila akási pani Letícia), Lenkino Prehnité mesto (pokrstené čímsi hnedým ale chutným – vraj orieškový puding) a nakoniec Potomkovia bohov od Vity Jamborovej (pokrstená akousi tekutinou neznámeho pôvodu, vraj krvou). Po krste si Mark spropagoval ďalšiu svoju „aktivitu“ a síce Klub kanibalov, ktorý má byť akousi parafrázou na známy filmový Klub bitkárov. Rozdiel je len v tom, že porazený (resp. vybraný) člen klubu bude na záver klubového stretnutia zjedený. Mark nám prečítal výňatky zo „stanov“ klubu (majú 99 bodov) a veľmi sa snažil získať nových členov, lebo už väčšina starých bola zjedená a je ich málo. Nakoniec sa uskutočnilo dekorovanie najväčšieho fanúšika hororu spomedzi prítomných, či presnejšie Miss Horor – titul získala nejaká Veronika, inak fešná dievčina s elfskými uškami, akurát tá čiapka dôstojníka SS na jej hlave ma akosi miatla. Ako správna misska dostala aj šerpu, ale dlho jej nevydržala – bola totiž z toaletného papiera!
  Poslednou akciou, ktorú som na IC zažil bol krst knihy, presnejšie zbierky fantasy poviedok Žena se sovou, ktorú spoločne stvorili autorky zo Česka a Slovenska. Je to vlastne druhá časť chystanej štvordielnej série Lehké fantastično vydavateľstva Fortna. Prvý diel – Žena s knihou – vyšiel pred cca dvomi rokmi.  Žena se sovou obsahuje 13 poviedok rôzneho zamerania a štýlu. Zo slovenských prispievateliek boli prítomné len Katka Čavojová a Lívika Hlavačková, z českých len Franka Vrbenská. Knihu pokrstila – sovím perím – Saška Pavelková ako autorka slovenského doslovu (český krst bol už skôr). Ale celému tomu predchádzalo krátke divadelné predstavenie inšpirované hrou W.Shakespeara Sen noci svätojánskej, ktoré predviedli traja kamaráti Franky Vrbenskej – ich mená som nezachytil, jeden hral kráľa Oberona, druhý Puka a tretia dáma kráľovnú Titaniu.
   Po tomto som skonštatoval, že čo som chcel vidieť som videl, koho som chcel stretnúť som stretol (hoci priznávam, že mi tam pár ľudí chýbalo – napr. Lucka Bocková, Miška Hudecová, Maruška Iskrová, či Zuzka Droppová, Ondrík Herec mal prednášku už v piatok a v sobotu sa nedostavil, nepochybne potreboval oddych, no a Anetka Čižmáriková, vlastne Žatková je čerstvá mamina), a tak ma tam už akosi nič nedržalo. Bez mučenia – na karaoke show som celkom zabudol, hoci pôvodne som mal v pláne vypočuť si Lucinku Medekovú a jej pieseň. Škoda. Predral som sa k východu chodbami prepchatými nedočkavými účastníkmi práve chystanej Cosplay, porozlučoval sa so všetkými známymi, ktorí boli v dosahu a v dohľade a upršanou Bratislavou zamieril na stanicu. Hungaria nemala vypísané žiadne meškanie, čo ma udivilo, tak som sa prechádzal po nástupišti, keď tu zrazu ... na vedľašom stande čakal na vlak Ondrík Krug z BB. Na IC síce nebol, lebo mal pracovné povinnosti v BA a navyše, pred pár dňami sa stal šťastným starým otcom, tak sa ponáhľal domov za vnúčikom. Darmo – Fandom nám starne, však na rok bude mať aj ORION už 30 rokov.

    Čo na záver? Môžu ľutovať tí, čo neprišli (dúfal som, že aspoň niekto z klubu sa pripojí, ale každý mal niečo iné). Bolo to skvelé, super, výborne som sa bavil .... však ako na každom Istrocone - a to som bol doteraz na všetkých ... dúfam, že tento nebol môj posledný. Nohy ma bolia stále viac. Ale Kozmodrom hádam ešte zvládnem.  Dúfam, že aspoň na ten sa ku mne niekto pridá.   OndroT

 stabilný uvítací výbor IC - ninja korytnačky
 tradičný stánok Maxonovcov
 nebol jediný ... 
 ...predávalo sa všetko možné
 prišla aj krásna Daeneris Targaryen
 "stánok" ICCG EXPO - tie číňanky toho veľa nenahovorili - nevedeli po slovensky
 Miloško Lacika 
 Maroš Kubicsko (vľavo) s Ivanom Harmanom
 Lucinka Medeková - veľmi ľutujem, že som ju nepočul spievať
 Alex Schneider v kostýme telepata z Babylonu 5
 neviem, čo sú zač, ale boli super 
 Peťko Šufliarsky - dokonca oholený
 Mirko Párička ako zástupca Banskej Bystrice - a prišla aj Freya
 fotku s Kamilkou Galbavou si nenechám ujsť 
 aj tento Jack Sparrow bol veľmi fotogenický
 stánok Funtasticu - v strede Evka Piarová
 začína beseda s Jankom Išom (to je ten vpravo)
 Andrejka Harmanová

 jedna zo steampunkových masiek
 stánok Hydry
 a hneď vedľa stánok Artis Omnis
 netuším, kto to je ale bola náramne sexy

 Peťo Šufliarsky dostal plagát vlastnoručne a live nakreslený Cucom
 dúfam, že táto vtáčia žena vyhrala cosplay - bola úžasná
 Miloško Lacika s Jurom Maxonom
 tento Predátor bol hviezdou IC
 Franka Vrbenská
 Saška Pavelková prednášala o ženách v slovenskej fantastike...
 ... a Franka Vrbenská o bojoch kresťanov s mohamedánmi
 assasíni ako vyšití
 tento lukostrelec to vedel 
 Mark E. Pocha - začína ďalšia sranda
 knihy na krst - jedna sa mi akosi nevošla do záberu
 súťaž o Miss Horor
 Veronika - neviem čia - mierne divný kostým - ušká elfky, čiapka SS
 krstia sa Príšerky z prímestskej štvrte...
 ... Prehnité mesto ...
 ... aj Potomkovia bohov 
 zľava: Lenka Štiblaríková, Franka Vrbenská a Katka Čavojová
 aj Franka dostala plagát vlastnoručne a live namaľovaný Cucom
 Lívika Hlavačková
 Lívika, vpravo Saška, kto je ten pán v strede neviem
 divadielko a lá Shakespeare...
 Žena so sovou sa krstila sovím perím 
 prípitok Netopierými slzami

 ide sa na cosplay 
a táto krásna diablica ma vyprevádzala z DK