nedeľa 17. septembra 2017

ISTROCON 2017

Môj v poradí už 24. Istrocon nezačal práve najlepšie – mizerným počasím. Dokonca som klesol až tak hlboko, že som si do batohu pribalil dáždnik, hoci som tajne dúfal, že ho nebudem potrebovať.  Moje nádeje sa našťastie naplnili a v Bratislave už prakticky nepršalo. Cesta do DK Ružinov už bola rutina, akurát som na okamih zazmätkoval na Trnavskom mýte – zabudol som, že električky 8 a 9 idú z iného nástupišťa, než na ktorom som vystúpil z dvojky.
   Pred DK sa už začínal tvoriť dav fantastiky chtivých fanúšikov, prevažne mladých – určite som tam bol najstarší. Poučený z marcového ANIME SHOW som sa však neusadil na parapete výkladu, ale poctivo som čakal spolu s ostatnými pri bráne. A čakal som dlho. Neustále technické problémy spôsobili, že lístky namiesto o 9:00 začali predávať až o cca 9:20. Našťastie sa brána otvárala smerom ku mne, takže som sa zrazu ocitol  ako druhý v poradí pred pokladňou.
   Vonku sa ešte nič nedialo, tak som zašiel dovnútra a hľadal nejaké miestečko, kde by som zložil státím unavené kosti. Počas hľadania som stretol Harmanovcov, ktorí začínali zanášať balíky s knihami do svojho stánku, pozdravil som Vladku Maxonovú, ktorá už mala rozbalené no a nakoniec som na poschodí natrafil na Lenočku Štiblaríkovú, vedľa ktorej bolo jedno prázdne kreslo. S úľavou som sa usadil, hodili sme reč, ale potom musela aj ona odísť chystať predajný stánok Hydry.
   Prvé body sobotného programu ma nijako zvlášť nezaujali, hlavne nie tanečný workshop. Tak som dumal, kam sa podieť na zvyšok dopoludnia.  Vonku som si všimol veľký stan, ktorý som považoval za koncertné pódium, ale mýlil som sa. Bol to "stánok" organizátorov International China Cartoon Game Expo 2018, gigantickej hráčskej akcie, ktorí sa prišli predviesť až do BA. Dievčinu, ktorá ma tam sprevádzala som však musel ubezpečiť, že na CCG Expo určite nepocestujem, je to dosť od ruky. Nakoniec som zakotvil v kinosále, kde sa mal premietať Startrek: Beyond. Zatiaľ tam však pod dozorom akéhosi Jareda prebiehala skúška Karaoke a ... prišiel som neskoro. Kúsok od dverí totiž sedela moja kamoška Lucinka Medeková (zvaná Lúthien), ktorá už mala práve odspievané (spievala My Immortal od kapely Ewanesence). Chvíľu sme si pošepky (aby sme nerušili spievajúcich) pokecali, ale keď skúška skončila, Jared všetkých účinkujúcich zavolal kamsi na veľkú poradu a potom sa mi už Lucinku nepodarilo stretnúť. V tom tisícovom dave by to bola vec úplnej náhody.
    Startrek som dopozeral asi tak do tretiny. Začali sa mi ozývať útroby tráviaceho traktu, tak som si zašiel von na obed. Stánky už fungovali, aj pri stoloch sa našlo miesto. Po dobrej klobáske ma zasmädilo, tak som sa vybral do neďalekej pivárne a cestou som stretol pár známych – Kamilku Galbavú, Mirka Páričku, Mirku Weberovú s bratom a švagrinou Saškou a Peťa Šufliarskeho. S Kamilkou, Peťom a Jožom Pastuchom sme okamžite zapadli na pivo a po dobrom Rengente sa mi hneď lepšie dívalo na svet.
   O 12:00 som už sedel vo Fantasy salóne (sedel som tam väčšinu času stráveného na IC), kde začínalo prvé expozé v podaní Marka E.Pochu, a síce beseda s Jankom Išom, autorom Kladiváka. Zúčastnil sa ho aj Ivo Harman, ale ten iba akosi latentne. Kladivák je hlavná postava románu Temnota v Pressburgu (knihu som dostal do daru, ani neviem začo), ktorú vydali v Artis Omnis. Bratislava v bližšie neurčenej budúcnosti, temné mesto Zla a zločinu, proti ktorému sa postaví muž so železnou rukou. Kniha by mala dostať aj druhý diel, ale Janko na ňom ešte len začína pracovať. Samozrejme, bola okolo toho kopa srandy, ale to je vždy, keď to vezme do rúk Mark. 
   Po tomto návale srandy som sa išiel vyvetrať na vzduch, pofotil kadekoho – úplnou hviezdou bol chalan v dokonalej maske Predátora z rovnomenného filmu s Big Arniem. Akurát bol výrazne nižší ako filmový dravec, ale to mu na hrôzostrašnosti neubralo. Dokonca vydával aj zvuky ako ten filmový.  Potom som sa však do FS vrátil, prednášala tam Saška Pavelková  o ženách v slovenskej fantastike. Logicky, dosť veľa času venovala sebe a svojej tvorbe, ale tomu sa niet čo čudovať. Vytvorila a vydala toho už naozaj dosť a je právom považovaná za kráľovnú slovenskej fantastiky. Popri tom pospomínala aj mnohé ďalšie mená autoriek – Líviku Hlavačkovú, Zusku Stožickú, Luciu Droppovú a jej sestru Zuzku (tá nie len píše, ale aj maľuje), Martinku Pilcerovú (tá viac maľuje ako píše), Janku Plauchovú, Katku Čavojovú, Lenku Štiblaríkovú či Janu Šimulčíkovú. Ale aj mnohé neznáme mená autoriek, o ktorých som ani netušil, že existujú (prepáčte, ak som niekoho zabudol, nerobil som si poznámky).  Zároveň sa Saška -  a nedalo sa jej to vyčítať – dosť kriticky vyjadrovala o zaznávanom a občas až vysmievanom pôsobení žien nie len v literatúre, ale v živote vôbec.
    Po jej prednáške som si musel znovu odskočiť von na vzduch (teplo vo FS bolo naozaj nepríjemné), zastavil som sa aj v stánku Artis Omnis a Andrejke Harmanovej som nechal do ntb nahrať rukopis knihy Soňa od Beatky Ruschkovej, priateľky nášho Walda Urminského. Splnil som tak jeden zo svojich záväzkov týkajúcich sa IC. Andrejke som o knihe aj čo-to porozprával, aby mala predstavu a zdá sa, že ju to zaujalo, aj keď sa nejedná o fantastiku.
   Zasa som sa vrátil a dopočúval som prednášku Františky Vrbenskej, ktorá chvíľu predtým dorazila z Prahy. Mala názov Mezi křížem a půlměsícem a Franka rozoberala diela s tematikou boja kresťanstva a islamu v stredoveku. Povesti o Rolandovi a El Cidovi rozobrala takmer na súčiastky a popri inom sa nevyhla ani narážkam na migračnú krízu. Ale boli to fakt len také drobnosti – na IC sa nepolitizuje! Každopádne, hlavne v rannom stredoveku boli boje medzi kresťanmi a maurami (neveriaci proti pohanom) veľmi kruté a trvali až do konca 15.storočia.
   Po prednáške som ešte Franku zavolal na pokec a nadhodil som jej jednu svoju historickú alternatívu. Bolo to niečo v takom zmysle, že Husiti vyhrali svoju revolúciu, ostali jednotní, žiadna bitka pri Lipanoch nebola a založili si vlastné Husitské kráľovstvo. Prestali byť hrozbou pre Európu, ale novou sa stali Turci, derúci sa na Balkán.  Zaujímalo ma, ako by – podľa nej – dopadol vojnový stret medzi Husitmi a Turkami. Dokázali by Husiti svojou taktikou poraziť bojovných Osmanov, ktorí rozvrátili Byzantskú ríšu? Neodpovadala mi hneď, ale moja myšlienka ju zaujala a sľúbila mi, že sa o nej poradí s lepšími odborníkmi na stredoveké militárie než je sama a dá mi vedieť.
   To sa už chystalo ďalšie divoké expozé Marka E.Pochu – a síce trojnásobný krst kníh vydavateľstva Hydra. Opäť bola kopa srandy, Mark si samozrejme nutne propagoval svoju ostatnú knihu Kontakt a poúčal nás o tom, ako je to s tými Ufami a Emzákmi, až ho museli Katka Čavojová s Lenkou prerušiť, aby sa konečne mohli pokrstiť knihy. Boli hneď tri – Katkine Príšery z prímestskej štvrte (pokrstené tabakom, ktorý vraj rada fajčila akási pani Letícia), Lenkino Prehnité mesto (pokrstené čímsi hnedým ale chutným – vraj orieškový puding) a nakoniec Potomkovia bohov od Vity Jamborovej (pokrstená akousi tekutinou neznámeho pôvodu, vraj krvou). Po krste si Mark spropagoval ďalšiu svoju „aktivitu“ a síce Klub kanibalov, ktorý má byť akousi parafrázou na známy filmový Klub bitkárov. Rozdiel je len v tom, že porazený (resp. vybraný) člen klubu bude na záver klubového stretnutia zjedený. Mark nám prečítal výňatky zo „stanov“ klubu (majú 99 bodov) a veľmi sa snažil získať nových členov, lebo už väčšina starých bola zjedená a je ich málo. Nakoniec sa uskutočnilo dekorovanie najväčšieho fanúšika hororu spomedzi prítomných, či presnejšie Miss Horor – titul získala nejaká Veronika, inak fešná dievčina s elfskými uškami, akurát tá čiapka dôstojníka SS na jej hlave ma akosi miatla. Ako správna misska dostala aj šerpu, ale dlho jej nevydržala – bola totiž z toaletného papiera!
  Poslednou akciou, ktorú som na IC zažil bol krst knihy, presnejšie zbierky fantasy poviedok Žena se sovou, ktorú spoločne stvorili autorky zo Česka a Slovenska. Je to vlastne druhá časť chystanej štvordielnej série Lehké fantastično vydavateľstva Fortna. Prvý diel – Žena s knihou – vyšiel pred cca dvomi rokmi.  Žena se sovou obsahuje 13 poviedok rôzneho zamerania a štýlu. Zo slovenských prispievateliek boli prítomné len Katka Čavojová a Lívika Hlavačková, z českých len Franka Vrbenská. Knihu pokrstila – sovím perím – Saška Pavelková ako autorka slovenského doslovu (český krst bol už skôr). Ale celému tomu predchádzalo krátke divadelné predstavenie inšpirované hrou W.Shakespeara Sen noci svätojánskej, ktoré predviedli traja kamaráti Franky Vrbenskej – ich mená som nezachytil, jeden hral kráľa Oberona, druhý Puka a tretia dáma kráľovnú Titaniu.
   Po tomto som skonštatoval, že čo som chcel vidieť som videl, koho som chcel stretnúť som stretol (hoci priznávam, že mi tam pár ľudí chýbalo – napr. Lucka Bocková, Miška Hudecová, Maruška Iskrová, či Zuzka Droppová, Ondrík Herec mal prednášku už v piatok a v sobotu sa nedostavil, nepochybne potreboval oddych, no a Anetka Čižmáriková, vlastne Žatková je čerstvá mamina), a tak ma tam už akosi nič nedržalo. Bez mučenia – na karaoke show som celkom zabudol, hoci pôvodne som mal v pláne vypočuť si Lucinku Medekovú a jej pieseň. Škoda. Predral som sa k východu chodbami prepchatými nedočkavými účastníkmi práve chystanej Cosplay, porozlučoval sa so všetkými známymi, ktorí boli v dosahu a v dohľade a upršanou Bratislavou zamieril na stanicu. Hungaria nemala vypísané žiadne meškanie, čo ma udivilo, tak som sa prechádzal po nástupišti, keď tu zrazu ... na vedľašom stande čakal na vlak Ondrík Krug z BB. Na IC síce nebol, lebo mal pracovné povinnosti v BA a navyše, pred pár dňami sa stal šťastným starým otcom, tak sa ponáhľal domov za vnúčikom. Darmo – Fandom nám starne, však na rok bude mať aj ORION už 30 rokov.

    Čo na záver? Môžu ľutovať tí, čo neprišli (dúfal som, že aspoň niekto z klubu sa pripojí, ale každý mal niečo iné). Bolo to skvelé, super, výborne som sa bavil .... však ako na každom Istrocone - a to som bol doteraz na všetkých ... dúfam, že tento nebol môj posledný. Nohy ma bolia stále viac. Ale Kozmodrom hádam ešte zvládnem.  Dúfam, že aspoň na ten sa ku mne niekto pridá.   OndroT

 stabilný uvítací výbor IC - ninja korytnačky
 tradičný stánok Maxonovcov
 nebol jediný ... 
 ...predávalo sa všetko možné
 prišla aj krásna Daeneris Targaryen
 "stánok" ICCG EXPO - tie číňanky toho veľa nenahovorili - nevedeli po slovensky
 Miloško Lacika 
 Maroš Kubicsko (vľavo) s Ivanom Harmanom
 Lucinka Medeková - veľmi ľutujem, že som ju nepočul spievať
 Alex Schneider v kostýme telepata z Babylonu 5
 neviem, čo sú zač, ale boli super 
 Peťko Šufliarsky - dokonca oholený
 Mirko Párička ako zástupca Banskej Bystrice - a prišla aj Freya
 fotku s Kamilkou Galbavou si nenechám ujsť 
 aj tento Jack Sparrow bol veľmi fotogenický
 stánok Funtasticu - v strede Evka Piarová
 začína beseda s Jankom Išom (to je ten vpravo)
 Andrejka Harmanová

 jedna zo steampunkových masiek
 stánok Hydry
 a hneď vedľa stánok Artis Omnis
 netuším, kto to je ale bola náramne sexy

 Peťo Šufliarsky dostal plagát vlastnoručne a live nakreslený Cucom
 dúfam, že táto vtáčia žena vyhrala cosplay - bola úžasná
 Miloško Lacika s Jurom Maxonom
 tento Predátor bol hviezdou IC
 Franka Vrbenská
 Saška Pavelková prednášala o ženách v slovenskej fantastike...
 ... a Franka Vrbenská o bojoch kresťanov s mohamedánmi
 assasíni ako vyšití
 tento lukostrelec to vedel 
 Mark E. Pocha - začína ďalšia sranda
 knihy na krst - jedna sa mi akosi nevošla do záberu
 súťaž o Miss Horor
 Veronika - neviem čia - mierne divný kostým - ušká elfky, čiapka SS
 krstia sa Príšerky z prímestskej štvrte...
 ... Prehnité mesto ...
 ... aj Potomkovia bohov 
 zľava: Lenka Štiblaríková, Franka Vrbenská a Katka Čavojová
 aj Franka dostala plagát vlastnoručne a live namaľovaný Cucom
 Lívika Hlavačková
 Lívika, vpravo Saška, kto je ten pán v strede neviem
 divadielko a lá Shakespeare...
 Žena so sovou sa krstila sovím perím 
 prípitok Netopierými slzami

 ide sa na cosplay 
a táto krásna diablica ma vyprevádzala z DK