nedeľa 17. decembra 2017

STAR WARS 8: THE LAST JEDI

   Luke Skywalker je mŕtvy - nech žije Luke Skywalker!

   Priznám sa, do kina moc nechodím. Mám ho od ruky a navyše som už na to aj dosť lenivý (to ide s vekom). Ale na nový, v poradí už ôsmy diel Hviezdnych vojen som sa celkom tešil a dokonca som prekonal svoju lenivosť (a bolesti v krížoch ) a vydal sa do kina Mier aby som potešil svoju scifistickú dušičku. 
   Prvá vec, ktorá ma zarazila bolo množné číslo v slovenskom názve filmu. Prečo Poslední Jediovia? Last Jedi je predsa jeden! Ale potom som to prestal riešiť a sústredil som sa na film, ktorí ma potešil slovenským dabingom (jeho úroveň a vernosť si netrúfam hodnotiť). Bolo to fajn - čítanie titulkov by ma len oberalo o vizuálny 3D zážitok. 
   Film tradične sleduje dve dejové línie, ktoré sa - ako inak - v závere spoja do jednej. Prvá zobrazuje zúfalú a márnu snahu Rey dokopať Luka Skawalkera k tomu, aby z nej urobil pravú džedájku, druhá podobne zúfalú snahu poslednej hŕstky povstalcov vedených princeznou Leiou uniknúť prenasledovateľom z Prvého rádu, ktorý sa už zmocnil takmer celej galaxie. Odolávajú mu len niektoré posledné sústavy na jej okraji.  Jeho bojové možnosti (aj napriek zničeniu planéty smrti v 7. časti) sú neporovnateľne vyššie ako tie povstalecké a jeho víťazstvo sa zdá byť neodvratné, keby... 
   Áno, tých keby je vo filme skutočne veľa, niektoré logické a potrebné, niektoré pomerne zbytočné a irelevantné. Ale to je asi osud každej space opery - niečo tam prosto musí zaškrípať, inak by to nebolo ono. Aj v SW 8 všeličo škrípe, a nie sú to len hrdzavé speedre a rozpadávajúce sa X-wingy povstalcov, či s veľkým rachotom sa rútiace krížniky 1.rádu.  Sú to predovšetkým medziľudské vzťahy medzi hrdinami a antihrdinami, miestami úplne hlúpo patetické emotívne výlevy, či nevysvetlené tajomstvá minulosti. Jedno za všetky: vládca Snoke! Ani srnka netuší, odkiaľ sa ten zjazvený ksicht vzal, odkiaľ prišiel a čo z neho urobilo vládcu galaxie? A ani sa to už zjavne nedozvieme, pretože je po smrti (našťastie), aj keď bolo od prvej chvíle jasné, že Kylo Ren ho nezabil pre Reyine pekné oči, ale preto, aby sa sám mohol stať vládcom galaxie. 
   A vôbec - Rey a Kylo! Absolútne nesúrodá dvojica, ktorá napriek všetkému dokáže spolu komunikovať ja na diaľku pomocou Sily.  Ich neustále prekáranie sa o tom, ktorý z nich je ten dobrý a ktorý zlý, mi dosť pripomínalo konflikt Luka Skywalkera a jeho otca Darth Vadera v SW5. Každopádne, na týchto dvoch mladých ľuďoch obdarených Silou stojí celý film a je už dopredu zjavné, že aj nasledujúce diely budú o nich. Stará garda totiž vymiera a potrebuje nasledovníkov. Ich vzájomné preťahovanie sa na jednu či druhú stranu Sily bude určite ešte pokračovať. 
   No, ono toho vo filme škrípe ešte oveľa viac. Nech som pozeral a počúval akokoľvek pozorne, nedozvedel som sa, ako sa vlastne Kylo Ren zachránil z vybuchnutej  Planéty smrti (normálne tam mal zahynúť spolu so svojimi légiami stormtrooperov), ako sa Rey zachránila z materskej lode 1.rádu, ktorú systémom kamikadze zničila veliteľka povstalcov admirálka Holt (mimochodom - náraz  kozmickej lode letiacej rýchlosťou svetla do inej lode by jednoznačne musel viesť k totálnej deatomizácii oboch - napriek tomu loď Rádu to prečkala len s drobnými poškodeniami, dokonca aj umelá gravitácia na nej bezvadne fungovala) a zrazu sa ocitla v kokpite Millenium Falcona. Tiež by ma zaujímalo, ako sa Finnovi podarilo tak rýchlo dostať zranenú Rose do veľkého hangáru, hoci boli od neho celé kilometre ďaleko, etc. Mimochodom, prirovnávať tú celkom milú zamilovanú aziatku k JarJar Bingsovi (ako to urobil ktosi na FB) považujem za neférové. Jej postava možno bola epizódna, ale určite relevantnejšia ako ten debilný žabo-rybo-kôň z Naboo. 
   Ale aby som to uzavrel - SW8 je inak výborný film, skvele natočený a zapletený, čo je však logické, pretože tie zápletky sa budú rozmotávať až v ďalších dieloch. Som fakt zvedavý, ako sa to bude celé vyvíjať bez Luka Skywalkera, ktorý nakoniec predsa len dostal rozum a pomohol povstalcom aj za cenu vlastného života. Otázne je aj ďalšie pôsobenie princeznej Lei (Carry Fischer umrela - nech ju Sila sprevádza). No skrátka, nech už bol SW8 akýkoľvek, teším sa na SW9.
   Nie, netvrdím, že som pri odchode z kina skákal od nadšenia (koniec koncov, ja na mojich reumatických nohách ani skákať neviem), ale určite som si ani nenadával, načo som tam išiel a neľutoval som tých 6 eur. Poobede som hodil očkom na FB a čítal komentáre. Boli absolútne rozdielne - pre niekoho epická megašupa, pre iného veľké sklamanie. U mňa je to niekde na pol cesty.                                                                  OndroT
Star Wars 8: Last Jedi, USA, 2017, 150 min., scenár a réžia: Rian Johnson, hudba: John Williams, hl.úlohy: Daisy Ridley (Rey), Kylo Ren (Adam Driver), Mark Hamill (Luke Skywalker), Carrie Fischer (Leia Organa), Oscar Isaac (Dameron Poe), John Boyega (Finn), ... ****

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

     Z hľadiska deja to bolo prevažne o úteku odboja pred nepriateľmi. Napriek tomu, že dej sa točil okolo jednej scény si dovolím povedať, že v rámci možností bol dostatočne vyčerpaný. Čo by som vytkol ako 2 najväčšie negatíva sú bojová stratégia z oboch strán, ktorá bola nezmyselná aj v dnešnej dobe a minimálny rozvoj osobností vedľajších postáv. Malý rozvoj osobností môže byť spôsobený aj tým, že sa jedná o film a nie je možné podchytiť všetky detaily, ako pri knihách. Niektoré technologické vynálezy, ako napríklad vesmírny bombardér boli absurdné, ale to sú aj laserové zbrane, kde vidíme ich paprsky pohybovať sa voľným okom v priestore vo filme. Humor bol rodinný a jednoduchý, zameraný na širokú verejnosť. Pričom išlo o film, ktorý pozerajú všetky vekové kategórie, tak to bol najefektívnejší spôsob jeho implementácie. Bolo pár zvratov vo filme, ktoré pridali oživenie a dej sa nezdal byť monotónny. Koniec filmu bol otvorený a necháva priestor pre fantáziu pozorovateľa, aby mohol premýšľať nad možnými pokračovaniami filmu a aj pre producentov, ktorí môžu dej viesť značne voľným spôsobom.                Arnold St.











    
   
   

nedeľa 10. decembra 2017

NOVOCON 2017

   Novocon 2017 (NC17) bol v porovnaní s tým vlaňajším úplne super. Vlastne sa aj ťažko dajú porovnávať. Mimochodom, ak by ste chceli nájsť reportáž z NC2016 , ani sa o to nepokúšajte. Vlaňajší NC bol taký trapas, že som sa až hanbil o ňom vôbec písať, ani fotky žiadne nemám, lebo nebolo koho a čo fotiť. Našťastie, tento rok si moji spoluklubisti vstúpili do svedomia a 29. výročné stretnutie scifi klubu ORION dopadlo k  všeobecnej spokojnosti. Netvrdím, že nás bol nejaký dav, ale aj tých 11 humanoidov vyrobilo príjemnú priateľskú náladu. 
   Ako obvykle sme si najprv urobili prípravku, na ktorej Zoli Gergely úporne loboval za to, aby bol opäť po rokoch novoconský jelení guláš. Sám sa ho aj podujal vytvoriť, čo sme mu nakoniec schválili, hoci predvídať koľko ľudí príde a či sa vôbec stihne všetok zjesť je u nás v klube veľmi problematické. Takže nakoniec guláš bol.
   Zoli ho varil u seba doma, žiaľ, nepodarilo sa mi nájsť nikoho, kto by mu išiel pomôcť aspoň čistiť zemiaky. Ale nakoniec to zvládol sám vo veľmi dobrom čase. Problém nastal ako hrniec s gulášom dostať do knižnice. Ten zas vyriešil Zoli Tóth, ktorý je vždy ochotný pomôcť svojím autom. A tak sme sa okolo 17:00 vydali daždivými ulicami k Zolimu G. ( pre vysvetlenie - v klube máme dvoch Zoltánov), naložili voňajúcu pochúťku a zaviezli ju k nám na oddelenie. Veľká škoda, že sa Zoli Tóth nemohol NC17 zúčastniť - stužková jeho triedy mala prednosť. Určite by sa bavil rovnako dobre ako všetci ostatní, ktorí prišli. Nebudem tu všetkých menovať, zistíte podľa fotiek. 
   Hneď z úvodu som si spomenul na peknú tradíciu Mirka Páričku z BB, ktorý každého účastníka Vartaconu víta kalíškom tzv. príchodného. Snáď mi odpustí, že som ho napodobnil. Potom bolo už hromadné privítanie a zahájenie, koncoročný prípitok  a zhodnotenie uplynulého klubového roka. Nebolo to ktoviečo svetoborné, ale vždy lepšie ako nič. Hlavne v jesenných mesiacoch bola účasť na klubových stretkách veľmi slabá a dva mesiace sme zaplátali voľnými témami, pretože sa nenašiel nikto, kto by si trochu ponamáhal mozgové závity a dal dokopy niečo zaujímavé. Oj, kde sú časy, keď sme už dakedy v novembri mávali hotový kompletný plán na ďalší rok!! Darmo, starneme. 
   Po koncoročnom prípitku bola prvá fáza hromadnej konzumácie gulášu (kým bol teplý). Okamžite sa minula polovica hrnca, čo naznačovalo, že v prípade druhej fázy by sa mal minúť všetok.  Každopádne sme Zoliho G. museli pochváliť, navaril ho fakt chutný. A dobre posilnení sme sa mohli pustiť do klasického novoconského kvízovania. 
   Prvý kvízik si vzal na starosť Jožko Hučka. Rozdal nám nakopírované hárky, na ktorých boli kvalitne pomiešané obrázkové indície k názvom románov a filmov.  Nebudem to popisovať, to by bolo komplikované. Tých indícií tam bolo 64, niektoré skutočne zákerné. Poriadne sme si museli rozhýbať mozgy aby sme prišli aspoň na niečo z toho. Nakoniec sa mi nejakým prapodivným riadením osudu podarilo tento kvízik vyhrať, ale aj tak som uhádol správne len 16 diel! Výhrou mi bolo DVD s klasickým scifi filmom STARMAN. Normálne ma potešilo.
   Druhý kvízik som robil ja. V radostnom očakávaní 8. časti STAR WARS som opäť nahodil 20 otázok o predchádzajúcich siedmych filmoch, ale jedna otázka sa ušla aj Rogue One. Tento kvízik vyhrala Evka Seková (čo ma vôbec neprekvapilo) - dala 15 správnych odpovedí. 
   Po kvízikoch bola druhá fáza korporatívnej konzumácie gulášu, ale tá už nebola ani zďaleka taká intenzívna ako prvá, takže dosť gulášu ostalo. Darmo, na stoloch boli aj iné - väčšinou slané - pochúťky, hlavne cesnakové pagáče Jožka Hučku a kečupové slimáky Evky Sekovej mali veľký úspech. To všetko bohato zalievané fajnovou frankovkou či medovinou, ktorú doniesli Némethovci. Moje pivo, ktorým som chcel prispieť k pohosteniu nikoho neoslovilo. Nevadí, bude na inokedy. 
   No a potom už bola len štandardná novoconská voľná zábava - debaty, polemiky ale hlavne vtipy a zážitky.  Ale plán na budúci rok sme aj tak neskompletizovali. Stále sú tri mesiace voľné. 
   Okolo 21:15 sme začali baliť (júúj, kde sú časy polnočných prípitkov a ranných príchodov domov??!!). Rozlúčili sme sa s tým, že sa znovu stretneme 12. januára 2018 - a to už bude 30. rok fungovania klubu. Ako a kde to 30. výročie oslávime bude zrejme predmetom celoročnej debaty.
   Priznám sa, v noci z piatka na sobotu som spal dosť zle. Nie kvôli nejakej frustrácii či hnevu ako vlani - jednoducho som sa prejedol!