nedeľa 9. decembra 2018

NOVOCON 2018 - 30. výročie založenia scifi klubu ORION

    Tak, máme to za sebou! Deň, o ktorom sme hovorili už celé mesiace sa nakoniec celkom dobre vydaril  všetci, ktorí prišli odchádzali (dúfam) spokojní. 
Dosť dlho sme špekulovali nad tým, ako a čo vlastne urobíme, aby to bola slušná a dôstojná oslava. Predsa len, stretávame sa už po dve generácie, niektorí mladší členovia klubu ani neboli na svete, keď sme ho v decembri 1988 zakladali. Až po nejakej dobe sme sa ujednotili na programe. Bol v podstate jednoduchý a skromný - zraz v knižnici, prípitok, potom spoločná večera v podniku X-Fan (cca 200 m od knižnice), po návrate si pozrieme prezentáciu o 30 rokoch v klube, potom bude výročná torta a po nej voľná zábava zhruba do 22:00 - dlhšie mi rodinné problémy nedovoľujú byť mimo domu. Všetci s týmto riešením súhlasili a postupne sa nahlásilo 16 humanoidov (žiadal som to kvôli tomu, aby v X-Fane vedeli, koľko miest majú nachystať). Niektorí odriekli účasť kvôli chorobe, niektorí kvôli účasti na stužkových báloch, a viacerí, aj napriek mojim opakovaným urgenciám, nezareagovali vôbec. 
    Schádzať sme sa začali okolo 17:00 a do odchodu sme boli kompletní. Otvoril som fľašu skvelej a skvelo vychladenej hruškovice a spoločne sme si pripili na to, čo máme za sebou a tiež na to, čo ešte máme pred sebou. Potom nás prišla pozdraviť riaditeľka knižnice Ľubka Červená, zablahoželala  nám a popriala ďalšie úspešné roky. 
   V X-Fane nás už čakal veľký prestretý stôl, ktorý sa postupne zaplnil chutnými, voňajúcimi jedlami, ktoré mali podaktorí aj problém skonzumovať, nakoľko porcie podávané personálom reštaurácie sú na hranici ľudských možností. Tiež som svoju pizzu X-Fan nezvládol, zvyšok som si dal zabaliť a mal som ju na obed na druhý deň.
   V X-Fane sme sa zdržali cca do 20:00, vrátili sme sa do knižnice, posadali si v kancelárii (našťastie je dosť veľká) a spustil som sľúbenú prezentáciu, na ktorej som robil asi dva mesiace. Aktívne mi pritom pomáhala Evka Seková, ktorá ochotne naskenovala alebo nafotila desiatky obrázkov. Ono, dostať hrubú, nadupanú kroniku do skenera nebolo práve jednoduché, tak sa to riešilo, že sa fotky v nej odfotili a preniesli do PC. Kvalita sa tým síce mierne znížila, ale dostali sa tam a to bolo hlavné. Celá prezentácia mala 234 slajdov, prvým boli - samozrejme - fotky zo zakladajúcej schôdze v roku 1988, no a postupne sme prešli až k poslednej klubovej akcii, ktorou bol krst mojej novej conanovky pred týždňom. Ako inak, pohľad na staršie obrázky logicky vyvolával pobavené reakcie, skutočne sme občas až žasli nad tým, akí sme boli mladí a krásni, keď sme klub rozbiehali. A hlavne, ako sme sa rokmi menili, ako rástli naše vtedy malé, alebo ešte nenarodené deti, ako sme sa s klubom sťahovali do stále iných priestorov, ale stále sme ostávali súčasťou knižnice, kde sme mali spoľahlivú strechu nad hlavou. Našlo sa aj hodne fotiek z conov, na ktoré smerovali naše kroky, hlavne Istrocony, Slavcony, ale boli sme spoločne aj na pár Parconoch. Samozrejme, najviac fotiek bolo z našich letných piknikov. Možno si podaktorí v duchu zašomrali, že nie sú na fotkách vidieť viac, ale ako som v poslednom slajde napísal, bol to ich problém, mali chodiť do klubu alebo na cony častejšie. 
   No a potom sme sa vrhli na tortu, ktorá nás čakala v chladničke. Neviem prečo, vždy chcú odo mňa, aby som ju krájal, čo mi vôbec nejde a ani teraz sa mi to príliš nedarilo. Poctivo som ju síce rozkrájal na 16 dielov, ale boli také všelijaké, kostrbaté a nerovnako veľké. Našťastie to nikto nereklamoval. 
   Po kolektívnej konzumácii sladkej odmeny z kuchyne Evky Sekovej sme sa znovu na chvíľu usadili pred PC, kde nám Egi Németh a Majky Straňovský pustili kvízik z ukážok z filmov, ktoré sme mali hádať. Chlapci to vzali s humorom, takže bolo okolo toho kopa smiechu. 
   Lenže, to sa už nebezpečne priblížila ona nešťastná 22. hodina a musel som inak príjemné stretnutie rozpustiť. Nikto však neprotestoval, všetci vedia o mojej rodinnej situácii a rešpektujú to. Dali sme si záverečný prípitok šampanským, ktoré dodal Waldo. Pred knižnicou sme porozlučovali a rozišli sa s tým, že pokračujeme ďalej. Ako dlho, to neviem, ale iste do môjho odchodu do penzie, čo bude o cca 5  rokov. Takže na 35. výročie zas niečo pripravím - rozlúčkový večierok. Ale dovtedy je ešte dosť času.....                                 OndroT

popisky k fotkám nedávam, každý vie, čo sa dialo...teda, každý, kto tam bol...kto tam nebol, nech sa ozve a opýta












































 

nedeľa 25. novembra 2018

KOZMODROM 2018 - Bratislava, DK Vajnorská 24.11.2018


   Tak, Kozmodrom sa tento rok konal po 10.krát – blahoželám. A také výročie som si nenechal ujsť. Pôvodne síce aj Evka Seková a Majky Straňovský uvažovali, že sa ku mne pridajú, ale nakoniec to z rôznych dôvodov vzdali a do BA som sa vypravil sám.
Ranný rýchlik na môj úžas nemeškal, cestu do DK Vajnorská som poznal, akurát, keď som vystúpil z električky ma čosi trklo. Som tu vôbec dobre? Celý blok bol obohnaný vysokým plotom, budova, ktorá je súčasťou komplexu DK vyzerala ako po jadrovej vojne a ozývali sa z nej nepekné zvuky zbíjačiek. Našťastie som rýchlo zbadal veľký nápis „Kulturák otvorený“ a dreveným tunelom som sa dostal dnu.
Tam sa už rozkladal uvítací výbor na čele, s kým iným ako s Elendilkou a Jankom Sovišom. Zazrel som aj Marsela a ďalšie známe tváre. K dispozícii už boli aj náramky a odznaky, akurát chýbal niekto, kto by vyberal vstupné a predával lístky. To sa však vyriešilo v priebehu dňa. Vstupné 6 eur som zaplatil Elendilke.
Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila bola tma! V hlavnej sále nebolo takmer nič vidieť, okrem obrazov na plátne. Pár žiaroviek síce akože svietilo, ale bolo to len také symbolické svetlo, aby sa nepovedalo. Zrejme došlo k nejakej poruche, lebo tento problémik pretrvával celý deň. Problémik to bol preto, lebo vlastne skoro všetky fotky v sále som musel robiť s bleskom, čo mi dosť žralo baterku a musel som ju šetriť. Preto som aj fotiek narobil oveľa menej ako obvykle.
Prvý bodom programu bola klasická literárna hodinka, ktorú tento raz moderovala Denka Kancírová z časopisu Abdon, ktorý mal vo vestibule vlastný stánok. Vlani sme sa dohodli, že sa bude rozoberať kniha P. Dicka Blade Runner. Bol som rozhodnutý prečítať si ju, ale keď som ju hľadal u nás v knižnici, s úžasom som zistil, že je stratená, čo inak povedaná znamená, že ju zrejme niekto ukradol. Tak som si aspoň dal stiahnuť a pozrel som si oba filmy – prvý z roku 1982, druhý z 2017. V oboch sa vyskytoval Harrison Ford, v druhom už podstatne starší. Však, koniec koncov, prvý BR sa odohrával v roku 2019 a druhý v roku 2049.
S Denkou sme si celkom fajn pokecali a nakoniec sme sa dohodli, že po rok budeme rozoberať knihu I. Asimova Ja,robot!, čo ma celkom potešilo, pretože by som ju mal mať. Určite som ju čítal, však som si ju ako suvenír doniesol ešte zo Stredoconu 1989 v Žiari nad Hronom. Už ju len nájsť!
Po Denke sa ujal slova Peter Kolesík, vo Fandome známy pod prezývkou Zahartof a hovoril o symboloch a symbolike v scifi, k čomu má ako historik v podstate dosť blízko. Scifi sa symbolmi len tak hemží. Ako príklad použil niektoré klasické diela, napr. Dunu, kde mal každý rod či skupina vlastný symbol (napr. Atreidovci mali modrého sokola, sardaukari zlatého leva a pod.). Ani G. Martin sa v Hre o tróny nedal zahanbiť a svoje rody zo Západozeme tiež vybavil vlastnými symbolmi, ktoré ich nejako charakterizovali, napr. Starkovci mali v erbe vlka, Baratheonovci jeleňa a Targaryenovci trojhlavého draka. Reč sa však točila aj okolo mnohých iných vecí a skvele sme sa s Peťom bavili.
Počas nasledujúcej hodinky to už až taká zábava nebola. Fero Gago hovoril o stratách, ktoré postihli scifi scénu v tomto roku. Bol akýsi smolný, pretože umreli viacerí významní autori a autorky. Hneď prvú spomenul Ursulu Le Guinovú, autorku slávneho Čarodejníka Zememoria a desiatok ďalších skvelých románov. U nás a v Česku bola hodne vydávaná. Ako ďalších spomenul Jacka Ketchuma, Petera Nichollsa, ktorý nebol priamo spisovateľ, ale spolu s J. Clutom vydali už v roku 1979 prvú reprezentatívnu encyklopédiu scifi literatúry. Umrela aj Kate Wilhelm, Gardner Dozois, vynikajúci zostavovateľ antológií scifi poviedok z celého sveta. Zostavil a vydal ich cca 150, mnohé z nich v prekladoch vyšli aj u nás a v Česku. Umrel aj Harlan Ellison, spisovateľ a scenárista, ktorý pracoval na vychytených seriáloch, napr. Babylon 5. No a nedávno skosila Zubatá Stana Leeho, tvorcu prakticky všetkých marvelovských superhrdinov. Ale nepekne si pán Smrťo zahral aj s čs. fandomom. Zomrela vynikajúca česká spisovateľka Janka Rečková, jedna z najžiadanejších českých autoriek. Napísala a vydala 30 románov a koľko za ne dostala literárnych cien by bolo na veľmi dlhé zisťovanie. Ale asi najväčšou stratou pre čs. fandom bola nečakaná smrť Jana Kantůrka, vynikajúceho prekladateľa conanoviek a pratchettoviek. A dotkla sa ma dosť, nakoľko som Honzu osobne dobre poznal, pravidelne sme sa stretávali na Fénixconoch. Tohtoročný asi bude dosť smutný. S Honzom totiž bývala veľká sranda, ktorou boli Fénixcony doslova presiaknuté. 
 Zaujímavá bola Ferova žiadosť, aby sme každý prezradili, koho by sme priviedli späť na svet, keby sme mali možnosť oživiť mŕtvych. Ja som navrhol Harryho Harrisona, ale odzneli a j iné mená, viacerí by napr. priviedli späť Julesa Verna. Ale nakoniec Fero prešiel aj na veselšie témy, dokonca ma začal spovedať, ako je to s mojím písaním, či na niečom robím a tak. Milo ma to prekvapilo.

Po Ferovi sa ujal slova Marcel Marko, ktorý sa vrátil k svojej tradičnej filmovej hodinke. Trochu mu síce haprovala technika, ale nakoniec sme predsa len niečo videli. Teraz v decembri príde do kín Aquaman s Jasonom Momoom v hlavnej úlohe, na budúci rok to budú filmy ako Bumblebee, čo je jeden z Transformerov, uvidíme aj ďalší diel paródie Iron Sky, animák Ako vycvičiť draka 3, detskú dobrodružnú artušovku Chlapec, ktorý sa mal stať kráľom, biják s názvom Captain Marvel, pokemonovskú stupídnosť s názvom Detective Pikachu, ďalší animák s názvom Aladdin a...ďalej neviem, lebo som zašiel do susedného Steak Hausu na obed, kde sa ku mne pridal istý Tóno (priezvisko neviem). Posedeli sme, pokecali, najedli sa, vypili chutné plzenské a vrátili sa do sály, kde práve prebiehal panel 10 rokov vo Fandome. Na (napodiv) osvetlenom pódiu sedeli Elendilka, Lucka Bocková, Robo Žitňan a Alex Schneider, plus ďalší traja ľudia, ktorých mená som nezachytil. Hovorilo sa o conoch, ich organizovaní, problémoch a budúcnosti. Takže na budúci rok sa môžeme opäť stretnúť na Animeshow, Slavcone, BB-cone, Istrocone aj Pegascone.
Nasledujúcu prednášku Vlada Heberta (zvaného Drackula) som vnímal len okrajom. Bol čas, kedy zvyknem oddychovať, a moje biologické hodiny sa nezastavujú ani na Kozmodrome. Vlado rozprával o komiksoch a ich vydaniach, presnejšie počtoch ich vydaní, kvantách verzií a hlavne šialených zberateľoch, ktorí sú schopní a ochotní vydať za prvé originálne čísla nehorázne sumy. Neviem kto, ale akýsi fanatik v USA zaplatil za prvý pôvodný komiks o Supermanovi vyše 3 milióny dolárov!!!!
Seriál Battlestar Galactica síce bežal aj u nás, ale nejako ma vtedy nechytil za srdce. Mal byť akousi konkurenciou Babylonu 5 (ktorý ma za srdce chytil dosť silno). A asi som nebol jediný, pretože seriál z dielne Rona Moora nezaznamenal ani zďaleka taký úspech ako B5. A mal oveľa menej dielov (údajne iba jednu sériu).Tvorcovia na neskôr pokúsili o akýsi comeback, ale ani ten sa moc nevydaril. No boli ľudia, pre ktorých bola BSG srdcovou záležitosťou, a jedným z nich bola aj Linda Šimeková, ktorá o ňom jednu hodinu doslova básnila a spomínala naň s netajenými sympatiami. Pred rokmi, keď ešte študovala, bola týmto seriálom dosť slušne posadnutá. Ale celé jej expozé (prerušované haprujúcou technikou) vyznelo veľmi milo a veselo.
Z trochu iného súdka bola nasledujúca prednáška, ktorú mal nestor slovenskej scifi Ondro Herec. Hovoril o možných verziách ľudskej budúcnosti. Ako inšpiráciu použil známu cyberpunkovú PC hru Final Fantasy, ktorá sa odohráva v akejsi bližšie nešpecifikovanej, ale veľmi nepríjemnej budúcnosti. Na moju otázku, či hra nejako súvisí so starším filmom Final Fantasy (bežal začiatkom nultých rokov) som bol poučený, že – absolútne nijako. Film a hra nemajú okrem názvu nič spoločné. Aj samotná hra Final Fantasy má sedem rôznych verzií, ktoré na seba nijako nenadväzujú, každá je úplne iná. Samozrejme, Ondro zabŕdol aj do iných tém ako sú hry, napr. taká nesmrteľnosť. Keby sa ju (čisto hypoteticky) podarilo dosiahnuť – bola by dobrodením alebo skôr prekliatím?
Každopádne, jeho prednáška vyvolala dosť dlhú diskusiu, takže Alex Schneider začínal svoje spomínanie na seriál Babylon 5 ( oslavuje 25. výročie) s miernym meškaním, čo ma netešilo, lebo som sa pomaly zberal na odchod (až neskôr som zistil, že som ešte mohol chvíľu ostať a domov by som sa dostal skoro v rovnakom čase, ale to už teraz neriešim). Tak som si pozrel aspoň úvod, rozlúčil sa so známymi a pobral sa na električku.
Iste, dosť z programu mi ušlo. Nie len Alexova prednáška ale aj galaprogram, ktorého súčasťou bolo odovzdávanie ceny Drak, tento rok ju dostala partia zo Žiaru nad Hronom POPcast, ktorá organizuje Týždeň Geeka. Nepoznám síce tých ľudí a v Žiari som bol naposledy v roku 1989, ale blahoželám im a držím palce. No a o after party, ktorá sa konala po skončení programu v Dungeon Pube na Štefánikovej ani nehovorím – raz by som ju chcel zažiť.
Čo ešte napísať o 10. Kozmodrome? Bolo fajn. Odchádzal som spokojný, stretol som hodne známych a našiel nových, prednášky boli zaujímavé a gratulácie k vydaniu knihy priateľské a príjemné. Zatiaľ ju síce ešte kamoškovia z FUNtasticu nemali, trčí niekde na sklade, ale iste ju budú predávať. Dúfam, že dobre. A že dobre bude na Kozmodrome aj o rok.

OndroT


 
 uvítací výbor pri vstupe - v strede Elendilka
 Janko Soviš tentoraz ako strážca kabátov
 stolových hier bolo na výber
 výstavná sieň plná pekných obrázkov
 Deniska Kancírová z Abdonu
 rozoberali sme s ňou Blade Runnera
 Rasťo Sopóci - tento rok nemal žiadnu prednášku - škoda
 Peťo Kolesík s asistentkou 
 prednášal o symboloch v scifi
 Miška Hudecová pozorne počúvala

 Zorka z FUNtasticu
 fotku s Luckou Bockovou si nedám ujsť 
 Evka Piarová 
 aj s ňou sa rád odfotím
 stánok časopisu Abdon

 Fero Gago
 hovoril o stratách scifi scény vo svete
 aj Marsel potreboval asistentku

 je to šťastný muž, ktorému ženy kľačia pri nohách 
 sála sa slušne zaplnila
 panelovka 10 rokov vo fandome



 Vlado Hebert
 hovoril o číslach v komiksoch
 aj herňa sa slušne zaplnila

 Linduška Šimeková 
 prednášala o seriály Battlestar Galactica
 ale ona si zavolala asistenta
 Ondrík Herec 
 mal skvelú prednášku o budúcnosti
 Alex Schneider - tiež s asistentkou

-... a kapurková